„A u vás nebude referendum?“ spýtala sa prekvapená respondentka. Náš reportér šesťdesiatničku oslovil na centrálnom námestí v maďarskom meste Bicske, kde dnes stojí utečenecký tábor s niekoľkými stovkami čakateľov na azyl.
Ona hlasovať bola a zaškrtla možnosť, že si žiadnych prišelcov neželá.
Kráčajúc ulicami mestečiek, či už v Maďarsku, alebo u nás, človek si ľahko predstaví, ako sa asi obyvatelia cítia zoči-voči predstave, že za ich plotom vyrastie akási osada plná ľudí, o ktorých nič nevedia.
To je, samozrejme, situácia, ktorá nie je nijako špecifická pre tento kút Európy, aj keď sa tým visegrádski politici radi oháňajú. Že sme tu žili izolovane, že si potrebujeme privyknúť, že nám treba čas a rýchle zmeny nám nerobia dobre.
Ak si urobíte podobnú vychádzku náhodne vybraným kútom Francúzska, Írska alebo Fínska, budete počuť podobné tvrdenia. Naopak, ľudia tu v posledných desaťročiach možno zažili menej politického vzruchu ako spomínané ospalé kúty strednej Európy.
