Hradiť z poistenia aspoň sčasti lieky, ktorých plná cena prevyšuje úradnú cenu života pacienta (Quality adjusted life year), je dobrý nápad Tomáša Druckera.
Isteže, nie všetci chorí budú mať na doplatok nad sumu, akú štát považuje za „efektívnu“ za rok „kvalitného života“. Menej zámožní majú takto smolu, hoci si celý život platili poistenie, ktorého princípom nie je nič iné, než – z podstaty veci – chrániť pred nezvládnuteľnými rizikami.
Drucker chce sčasti preplácať drahé lieky Čítajte Ich situácia – napríklad terminálne štádium pľúcneho tumoru – sa však ani nezhorší oproti dnešku, keď nedostanú úhradu drahšieho lieku ani do limitu, ktorý štát uzná za primeraný, aby v živote pokračovali. Napokon, nekrytý zvyšok ceny prevyšujúcej znalecký odhad hodnoty ich života môžu skúsiť získať cez crowdfunding.
Jasné, aj Druckerov návrh je pokrok a zaslúži si bod. Ak však vynecháme kradnutie – čo spomenúť je povinná jazda –, tak Qaly je pekná zvrátenosť. A bude ňou dovtedy, kým poistenie bude miliónom hradiť angíny, chrípky, vitamíny, kurie oká, atď.
