Nemáme nič než vlastnú minulosť. Všetko ostatné vrátane majetku je prchavé, lebo o všetko sa dá prísť. Minulosť má jedinečnú vlastnosť, že vám ju nikto nemôže vziať, ak sa jej nevzdáte sami. Práve to sa nám ale ide opäť prihodiť.
Sú národy, ktoré na svojej minulosti lipnú až fanaticky, ako napríklad Poliaci. Nie je to náhoda, že ich najvýznamnejšie osobnosti posledných desaťročí, ktoré výrazne zasiahli do poľských dejín, ako Geremek, Michnik či Kuroň, sú pôvodom historici.
Prečo to u nás tak nie je a slovenskí historici spravidla neprekročia prah akademickej pôdy? A prečo tí politici, ktorí slovenské dejiny svojimi činmi tvorili, vzápätí ich trhali na kúsky a lepili z nich skladačku, ktorá dnes takmer nedáva zmysel? Robili to z neznalosti, nepočúvali historikov, ktorí by ich varovali? Alebo takých historikov ani nebolo?
