Pohľad na Island. FOTO - ČTK
Bežný pohľad na našu Zem z okna lietadla v desaťkilometrovej výške - pohľad, nad ktorým by žasli Dickens či Darwin - môže byť veľmi poučný, pokiaľ premýšľame o jej osude. V diaľke slabo rozoznávame zakrivenie obzoru - alebo si ho predstavujeme. A tušíme, koľko by sme sa nacestovali, keby sme túto našu vlasť, zavesenú uprostred sterilného vesmíru, chceli obletieť. A akí drobučkí sme v porovnaní s ňou.
Môžeme sa vôbec dohodnúť?
Keď letíme nad severom Kanady či prelietame ponad americké západné pobrežie, alebo pobrežie Nórska či vnútrozemie Brazílie, dodáva nám to odvahu, lebo vidíme, že takéto prázdne regióny ešte existujú - prejdú aj dve hodiny, a my sme nezazreli ani jedinú cestu, ani jediný prúžok železničnej trate.
