Autor pôsobí ako analytik v Inštitúte ekonomických a sociálnych štúdií (INESS)
Asi netreba znova zdôrazňovať potrebu zmien v slovenskom školstve. Svet, kde podnikatelia neustále inovujú každú oblasť nášho života, už dlho nie je kompatibilný so svetom spoza školských lavíc.
Na jednej strane vznikajú každodenne nové technológie, modernizujú sa výroba a služby, zamestnania sa menia na nepoznanie a máme prístup k nekonečnému množstvu poznatkov na internete.
Na druhej strane biele kriedy s čiernymi tabuľami vystriedali čierne fixky s bielymi tabuľami a niektorým deťom sa počas vyučovania rozdajú tablety, s ktorými vedia narábať lepšie ako ich učitelia. Priepasť medzi svetom tam vonku a tým, čo sa odohráva v triedach, azda už nemôže byť väčšia a už ju nie je možné ignorovať. Otázkou ostáva, ako ju preklenúť.
Ťažko identifikovať správnu odpoveď. O to ľahšie je však nájsť tú nesprávnu. Je ňou snaha potláčať akúkoľvek iniciatívu hľadať nové spôsoby ako a čo učiť. Trestať snahu meniť status quo. Nanešťastie presne toto sa momentálne deje na Slovensku.
Košický experiment
Pred nejakým časom sa riaditeľ Strednej priemyselnej školy v Košiciach pokúsil zmeniť zabehnutý systém. Žiakom po dokončení povinnej školskej dochádzky umožnil slobodne sa rozhodnúť, či chcú byť prítomní na vyučovaní, či sa chcú doň aktívne zapájať a obmedzil váhu známkovania pri hodnotení žiakov.
Tieto návrhy dokonca schválila aj rada školy, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov, zriaďovateľa a aj rodičov.
