Laik by mal byť asi zdržanlivý, keď sa stretne s návrhom štátneho rozpočtu, hoci po toľkých rokoch by potvora skúsenosť aj nabádala, aby si k tvorbe názoru priložil nejakú šablónu. Veľmi prestreliť by sa nemalo, veď s Kažimírom, ktorý je tradičným a vetrami ošľahaným páchateľom, sa poznáme – na diaľku – už pekne dlho.
Od pamätného rozpočtu 2009, ktorý zostane zapísaný zlatým písmom v databáze najvydarenejších „budgetov“ zemegule, v princípe platí, že – síce nie v takej obludnej miere – po vyúčtovaní skutočných príjmov a výdavkov roka by svoje návrhy z októbrov minulých jesení nespoznal ani Kažimír.
To nie je ešte kritika, keďže také nehody sa stávajú aj iným (lepším) ministrom financií, len odporúčanie, akú základnú optiku treba zvoliť k návrhu, s ktorým prichádza – už zase – do parlamentu. Je možné, že naprotiveň klasikovi, ktorý tvrdil čosi iné, z nových čísiel na papieri sa aj najeme. Podmienkou však je, aby boli aspoň v nejakom vzťahu k realite.
