Za to, že sám ako prst v celej vláde sa snaží (robí?) o reformu, si vyslúžil Tomáš Drucker od Kažimíra aj primeranú odmenu.
Zdravotníctvo je jediný rezort, ktorý nieže nedostane nič pridané, ale rovno bude mať ešte menej peňazí než vlani.
Iste, paradox nie je taký dramatický, ako sa – vyššie – tvári. Existuje dlhodobý konsenzus in- aj outsiderov, že – na rozdiel od školstva - v zdravotníctve je peňazí celkom dosť.
A keby sa kradlo o čosi menej a racionalizovali nejaké procesy, na všeličo by hneď aj bolo. To je zrejme aj pravda.
A nebudeme volať po spravodlivosti u Kažimíra, hoci taká úradná cena života pacienta (QALY - pozri stĺpček včera) je prípad, kde fiškálne argumenty sú nielen prikrátke, ale cynické.
Problém sa však dá postaviť inak. Trúfal by si Kažimír (Fico & Danko & Bugár) odprisahať, že zdravotníctvo je jediná kapitola, kde viac peňazí netreba? A všetky ostatné rezorty sú bez vnútorných rezerv.
Fungujú úsporne, efektívne a - rozumie sa samozrejme - nerozkrádajú sa, takže nič iné než zvýšenie sa pre ne vymyslieť nedá.
Asi sotva, že?
