Ach, jaj. Priložiť k portrétu Borisa Kollára poznámku, že dokumenty ŠtB sa majú čítať s rezervou, by spochybnilo dlhoročnú pozíciu stĺpčeka k lustráciám.
Zostaňme pri vete, že nie každé slovo, čo si zapísala politická polícia ČSSR, je Písmo sväté.

Našťastie, vec zjednodušuje, že ÚOÚD – predchodca SIS (BIS) – kriminogénne styky Kollára mapoval aj sám. Napríklad nad záznamom o pašeráctve drog z Turecka do Nemecka už niet prečo pochybovať. (Na rozdiel od islamu opiáty neničia európsku civilizáciu a kultúru.)
Názory, že predseda strany, ktorá v názve má za rodinu aj naše noviny, je štamgast v podsvetí, podporujú aj kubánske fotky. Je na nich s človekom, o ktorého spojení s mafiou netušil v tom čase – podľa vlastných slov – iba on. Ten Kollár, ktorý s ním dovolenkoval.
Na záver by to chcelo veľkú razanciu. Niečo o mandáte, hanbe NR SR a zmrzačenom systéme do tej miery, že indivíduum s takouto spleťou známostí a minulosti prenikne do parlamentu.
Tu sa však aj komentátor už musí červenať v tvári.