Michal Kováč mal byť pôvodne jedným z nich. Jedným z ľudí, ktorí mali rozobrať krajinu, zosmiešniť revolúciu a dostrkať Slovensko na okraj medzinárodnej izolácie.
Vladimír Mečiar takého prezidenta pre krajinu plánoval. Ale prvý prezident porevolučného Slovenska sa rozhodol iným spôsobom.
Zvolil si odvahu. Zvolil si pravdu a povedal nie bezpráviu. Povedal nie v časoch, keď bolo pre mnohých ľahšie povedať mečiarovskej mašinérii áno. Dal nádej krajine vtedy, keď tejto nádeje bolo málo.
Prezident Michal Kováč dnes odchádza.
Odchádza v časoch, keď sú ľudia, ktorí volia pravdu, odvahu a česť potrební viac, než kedykoľvek predtým.
Lebo z tradície, ktorej Michal Kováč svojho času povedal nie, prežilo oveľa viac, než sme si často ochotní pripustiť.
