REČ MICHALA KOVÁČA

Správa Michala Kováča, ktorou položil vládu Vladimíra Mečiara

Vo svoje prvej správe o stave republiky, ktorú Kováč predniesol 9. marca 1994, tvrdo kritizoval vládu a vtedajšieho premiéra Mečiara.

Michal Kováč v parlamente.(Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Prezident Michal Kováč predniesol 9. marca 1994 prvú správu o stave Slovenskej republiky v parlamente. Kritizoval v nej vládu Vladimíra Mečiara, jeho praktiky a pôsobenie v politike.

Po búrlivej dvojdňovej rozprave napokon vyslovil parlament Mečiarovi nedôveru. Po páde vlády nasledovali predčasné voľby, po ktorých Mečiar zostavil vládu so SNS a ZRS a začali sa štyri roky mečiarizmu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Zomrel prvý slovenský prezident Michal Kováč

Prečítajte si správu, ktorá znamenala koniec druhej Mečiarovej vlády

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

prvýkrát vo funkcii prezidenta predstupujem pred vás so správou o stave Slovenskej republiky. Správu predkladám písomne a bude vám rozdaná ihneď po mojom vystúpení. Dovoľte mi preto, aby som z tohto miesta poukázal na niektoré myšlienky o stave a rozvodových možnostiach našej krajiny.

Predovšetkým chcem zdôrazniť, že vznik nezávislého slovenského štátu nám poskytuje veľkú šancu - podčiarkujem - šancu rozvinúť všetok ľudský, hospodársky a kultúrny potenciál, s ktorým disponuje náš národ a všetko obyvateľstvo Slovenska v takej miere, aby sme sa stali rovnocenným členom veľkej rodiny nezávislých národov a štátov Európy a sveta.

Túto veľkú príležitosť nám ponúka aj v zásade veľmi priaznivá medzinárodná situácia, ktorá sa vytvorila zánikom sovietskeho bloku, a tým aj bipolárneho rozdelenia Európy. Vnútropolitický vývin u našich susedov a ich medzinárodné postavenie sú také, že nám umožňujú žiť v priateľských alebo prinajmenšom v korektných a pokojných susedských vzťahoch so všetkými okolitými štátmi.

Už krátko po vyhlásení nezávislosti sme mohli s uspokojením konštatovať, že medzinárodne spoločenstvo prijalo s porozumením Slovenskú republiku ako samostatný suverénny štát, čo sa prejavilo v jej reťazovom uznaní de iure všetkými veľmocami, všetkými európskymi štátmi a desiatkami krajín z iných kontinentov, ako aj prijatím za člena OSN ešte v januári minulého roku. Naša štátnosť nie je ohrozená zvonku ani zvnútra. Riziká našej štátnej existencie nie sú väčšie než riziká ktorejkoľvek inej krajiny postkomunistickej Európy.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Michal Kováč si zvolil odvahu

Bolo by však sebaklamom, keby sme tvrdili, že postavenie Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne je už všestranne zabezpečené a že ho nemožno nijakým spôsobom oslabiť, či dokonca spochybniť. V správe hovorím o niektorých zahraničnopolitických príčinách, ktoré oslabujú medzinárodné postavenie nášho štátu a súčasne zdôrazňujem, že si s nimi neporadíme sťažovaním sa a sebaľútosťou doma, ale len dobre premyslenou, skutočne ofenzívnou zahraničnou a informačnou politikou.

Aby sme mohli túto úlohu úspešne splniť, je nevyhnutné čerpať zo všetkých dostupných ľudských zdrojov, hľadať skúsených a talentovaných ľudí, ktorí chcú a vedia slúžiť svojmu štátu bez ohľadu na to, ku ktorým politickým názorom alebo subjektom sa hlásia.

Predovšetkým by sme však nemali zabúdať na negatívne zahraničnopolitické dôsledky našich činov a rozhodnutí, akými sú napríklad nie vždy presne sformulované a dostatočne zosúladené, ba niekedy dokonca aj protikladne vyznievajúce stanoviská a kroky slovenských politikov, ktoré v zahraničných masmédiách a v tlači dostávajú značnú a často zveličenú odozvu.

A čo je oveľa vážnejšie, vzbudzujú pochybnosti o našej zahraničnopolitickej orientácii v rozhodujúcich politických centrách západného sveta. Najmarkantnejšie sa to prejavuje v pomerne častom obchádzaní Slovenska v prejavoch západoeurópskych politikov týkajúcich sa postupného integrovania postkomunistických krajín do európskych hospodárskych, politických a bezpečnostných štruktúr.

Domnievam sa, že sme zatiaľ neurobili všetko pre to, aby sme zahraničnú politiku, našu diplomaciu dobre skĺbili s potrebami ekonomického rozvoja a medzinárodného postavenia Slovenska. Istým signálom medzinárodného postavenia našej republiky je aj frekvencia oficiálnych bilaterálnych kontaktov na vysokej politickej úrovni, ktorá je najmä na úrovni vlády nižšia než v porovnateľných krajinách nášho regiónu.

Aj to svedčí o istom vyčkávaní zahraničia, najmä tradičných demokratických štátov.

O medzinárodnom postavení malých štátov vo zvýšenej miere platí, že ho ovplyvňuje vnútorná politika a vôbec celkový vnútorný vývin krajiny. Od jesene roku 1989 žijeme vo veľkej sociálnej, hospodárskej a politickej transformácii.

Súčasne si už druhý rok budujeme vlastný štát. Formujú a dotvárajú sa inštitúcie a inštitúty nevyhnutné pre fungovanie samostatného štátu, ktoré sme do januára 1993 nemali. V týchto rozhodujúcich sociálno-politických procesoch sme za uplynulý rok zaznamenali veľký pokrok, ale narážali sme aj na značné problémy, ktoré nás zdržovali v rýchlejšej ceste k vytýčeným cieľom, ba dokonca tieto ciele zahmlievali či spochybňovali.

Vieme, že demokratická politika štátu i politických strán sa musí sústreďovať na občana má mu slúžiť vychádzajúc z potrieb a záujmov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Michal Kováč bol politik, akých by sme potrebovali aj dnes

Nálady vo verejnosti, ktoré mám možnosť sledovať a ktoré potvrdzujú aj pravidelné prieskumy verejnej mienky, svedčia však o veľkej nespokojnosti širokej verejnosti so stavom vecí verejných v našej republike, s pôsobením politických subjektov i s fungovaním najvyšších štátnych orgánov.

Musíme sa preto všetci spoločne a veľmi vážne zamýšľať nad tým, čo vo verejnosti vzbudzuje pocit takej hlbokej nedôvery v naše štátne inštitúcie a v aktérov na našej politickej scéne.

Mám, samozrejme, na mysli objektívne zdroje takto sa formujúcej verejnej mienky, čiže naše konkrétne politické kroky a spôsoby, ktoré vyjadrujú istú úroveň politickej kultúry, ale aj naše politické koncepcie, ktoré podľa všetkého verejnosť neuspokojujú a vzbudzujú v nej pochybnosti o politickom i hospodárskom a sociálnom vývoji Slovenskej republiky.

Základná politická línia, ktorá sa v našej krajine odvíja už od pamätných novembrových dní roku 1989, je pritom bezpochyby správna. Je to cesta budovania pluralitnej demokratickej spoločnosti v rodine vyspelých, slobodných demokratických národov Európy a sveta.

Druhá vec je, či ju našimi konkrétnymi politickými krokmi, štýlom našej politiky dôsledne napíname a podporujeme, alebo naopak, či ju skôr neoslabujeme, nekomplikujeme a či neraz celkom zbytočne nevzbudzujeme u našich občanov, ako aj zahraničných partnerov, pochybnosti o našich skutočných zámeroch, pripadne o našich schopnostiach dopracovať sa k jasnej, zrozumiteľnej a reálnej koncepcii vo všetkých dôležitých sférach nášho vnútropolitického života.

Chcel by som zdôrazniť, že tieto slová sú adresované všetkým parlamentným subjektom, či už sú vo vláde alebo v opozícii. Nie je úlohou mojej správy, zaoberať sa plnením vládneho programu a fungovaním jednotlivých rezortných ministerstiev. Z postu ústavného činiteľa, ktorý zastávam, chcel by som opäť poukázať na postavenie vlády v rámci jestvujúcich ústavných a politických väzieb a osobitne vo väzbe na Národnú radu Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Ako Mečiarova SIS pracovala proti prezidentovi Michalovi Kováčovi (správa SIS)

Postavenie vlády je v zmysle platnej ústavy a v duchu parlamentnej demokracie určované pomerom politických síl v parlamente. Ako vieme, od marca minulého roku je vláda v menšinovom postavení, ktoré sa v dôsledku známeho vývinu vnútri oboch koaličných partnerov zásadne nezmenilo ani po vytvorení koaličnej vlády. Za takých okolností je vláda nútená hľadať podporu ad hoc u opozičných poslancov, čiže musí neustále zápasiť o svoje prežitie.

To, pochopiteľne, zneisťuje pozíciu vlády a bráni jej plne sa zamerať na riešenie vecných problémov. Predovšetkým však menšinové postavenie neumožňuje vláde sústrediť sa na dlhodobú koncepčnú prácu, ktorá je dnes mimoriadne dôležitá.

Už niekoľkokrát som vyjadril názor, že v dnešnej dobe, keď sa ešte stále nachádzame v štádiu budovania našej štátnosti a súčasne vo veľkom transformačnom procese, mala by krajinu spravovať vláda širšej alebo širokej koalície.

Hľadajme zmierenie - politické, národné i občianske. Majme stále na pamäti, že občania Slovenskej republiky sú si partnermi, že žijú v spoločnej krajine, a preto musia spoločne niesť všetky úspechy i prehry života.

Michal Kováč

Mám na mysli koalíciu založenú na korektnej dohode o najdôležitejších cieľoch, ktoré treba dosiahnuť, aby sme mali konsolidovaný štát i verejný život a mohli systematicky a dôsledne pracovať na rozvoji a vzostupe našej krajiny. Nevylučujem však ani inú možnosť riešenia súčasnej krízovej situácie, predovšetkým cestou predčasných parlamentných volieb. Takýto krok je v demokratickom režime úplne legitímny, je to osvedčená cesta k nachádzaniu novej parlamentnej väčšiny, ktorá sa môže úspešne uplatniť aj u nás.

K predčasným parlamentným voľbám môžeme dospieť buď rozhodnutím poslancov parlamentu alebo cestou referenda o predčasných voľbách. Osobne som presvedčený, že je ešte vždy možnosť rozhodnúť o tejto veci na pôde parlamentu na základe rozumného kompromisu. Nemali by sme zabúdať na to, že ani referendum neumožní voľby skôr ako v niektorom jesennom termíne.

Ak odkazujem v súvislosti so stabilizáciou vnútropolitickej situácie na veľmi dôležitú úlohu nášho zákonodarného orgánu, robím tak s vedomím, že Národná rada Slovenskej republiky prispela napriek všetkým zložitým situáciám v našom politickom živote rozhodujúcou mierou k budovaniu legislatívnych základov nášho štátu, a teda k upevňovaniu našej štátnosti.

Za štyri roky od novembra 1989, a najmä za prvý rok existencie nezávislej republiky, sa v podstate položili legislatívne základy pre existenciu a fungovanie samostatného demokratického a právneho štátu.

Za jednu z najdôležitejších priorít legislatívy v súčasnosti považujem zabezpečenie kompatibility nášho právneho poriadku s právom Európskej únie. Pri každom prerokúvanom návrhu zákona musíme skúmať, či sa približujeme k právu Európskej únie a či nejdeme mimo, alebo dokonca proti prúdu európskych demokratických právnych poriadkov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Flašík sa Kováčovi ospravedlnil za nainštalované hodiny, odpočítavali čas vo funkcii

Vážené poslankyne,

vážení poslanci,

Osobitnú pozornosť, ale aj veľké znepokojenie vzbudzuje už dlhší čas vnútorná bezpečnosť, v našej krajine. Ide o problém, ktorý občania vnímajú zvlášť citlivo, pretože záruky bezpečnosti osôb a majetku občanov sú jednou z prvoradých úloh každého štátu. Alarmujúci je nárast počtu majetkovej kriminality, ktorá tvorí viac ako tri štvrtiny z celkového počtu spáchanej trestnej činnosti.

Veľmi znepokojuje brutalita sprevádzajúca zločinnosť, ako aj klesajúci vek mladistvých delikventov. Kriminalita sa síce koncentruje do veľkých mestských aglomerácií, no pocit osobného ohrozenia začína nadobúdať všeobecný charakter. Hrozivým javom, ktorý preniká aj do štátnych úradov a do bánk, je narastajúca korupcia.

Musíme urobiť všetko pre to, aby sa Slovensko nestalo krajinou mafistických bánd a úplatného úradníctva od najvyšších miest až po vrátnikov.

Hovorím o týchto otázkach preto, lebo sa doteraz o nich len šepká, dokonca aj predo mnou, namiesto toho, aby sa na základe dôkladnej dokumentácie nahlas a veľmi adresne pomenovali. Postupné odstraňovanie príčin a podmienok vysokej kriminality je preto jedna z našich základných úloh. Orgány právnej ochrany musia mať našu plnú podporu.

Na druhej strane je potrebné prehlbovať spoločenskú kontrolu ich činnosti v medziach ústavy a zákonov našej republiky. Rovnako potrebné je neustále pestovanie právneho vedomia občanov, pretože relatívne nízke právne vedomie spoločnosti sa značnou mierou podieľa na súčasnom nedobrom stave zákonnosti.

V oblasti vonkajšej bezpečnosti sa jednoznačne orientujeme na NATO a Západoeurópsku úniu. Niektorí občania mi napísali, či robíme dobre, keď krátko na to, to sme sa zbavili jednej vojenskej aliancie, prejavujeme záujem o úzku spoluprácu s ďalšou, či sa nepridávame z konjunkturálnych dôvodov k silnejším.

Tieto otázky sú síce ojedinelé, ale chcem k nim zaujať stanovisko. Moderná európska spolupráca znamená predovšetkým využitie všetkých osvedčených štruktúr, ktoré pôsobia v Európe. K nim patrí aj NATO. Náš záujem o spoluprácu s týmto zoskupením je teda súčasťou záujmu o plnohodnotné zapojenie nášho suverénneho štátu do pomerov, ktoré harmonizujú s našou hodnotovou orientáciou.

Ako som už uviedol, nemáme nepriateľov a náš štát nikto neohrozuje. Ak sme presvedčení o potrebe úzkej spolupráce s NATO, nie je to z obáv, ale z poznania, že je nevyhnutné, aby sa okolo nás dotvoril spoľahlivý systém bezpečnosti.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vláda Kováčovi pripravuje štátny pohreb

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

čím väčšmi sa vzďaľujeme od pamätných novembrových dní roku 1989, tým je očividnejšie, že chronická hospodárska kríza, ale aj opakujúce sa krízové javy v politickom živote sú súčasťou hlbších procesov, ktoré zasiahli krajiny sovietskeho bloku po jeho rozpade.

V prudkom vývinovom procese prijímané princípy a mechanizmy spoločenského života vyspelých západných krajín sa dosť neorganicky spájali s prežívajúcimi mechanizmami, zvykmi a celkovou mentalitou totalitnej éry.

V dôsledku toho vznikli v krajinách strednej a východnej Európy neštandardné, hybridné podmienky života, čo v istom zmysle zaskočilo aj západných expertov a politikov. Túto nepoznanú a svojím spôsobom nevyspytateľnú skutočnosť nazvali postkomunizmom. Vo svojej podstate je to ešte stále neprekonaný variant zoštátnenej spoločnosti, ktorej materiálne i duchovné zdroje dynamiky sa už vyčerpali.

Obrazom nášho verejného života sa stal permanentný politický zápas, jeho sprievodnými znakmi často bývajú nevyberané verbálne ataky, vzájomné osočovanie, rôzne polopravdy, ba i vyslovené lži a úskoky, ktoré si kladú jediný cieľ - zdiskreditovať politického protivníka.

Naša vnútropolitická scéna prestáva byť mestom konštruktívnej výmeny názorov, hľadania spoločných východísk zo zložitej situácie. Mení sa na arénu s množstvom nikam nevedúcich súbojov, v ktorých mnohí strácajú súdnosť, vlastnú tvár i charakter. Horliví bojovníci za vlastnú pravdu neraz povyšujú svoje osobné záujmy nad potreby štátu. Nevidia alebo nechcú vidieť do akých ťažkostí vedie Slovensko nimi živená konfrontačná línia.

Žiaľ, sme svedkami ako sa nervozita z politických strán v čoraz väčšej miere prenáša aj na občana. Na druhej strane spôsobuje apatiu k vnútropolitickému dianiu, rozčarovanie a nedôveru voči politikom, do rúk ktorých vložil osud svoj i celej Krajiny. No na strane druhej vidíme, že hašterenie na politickom kolbišti v spojení s nelichotivou sociálnou situáciou radikalizuje niektoré vrstvy občanov, ktorí sú čoraz ochotnejší prijímať jednoduché riešenia postavené skôr na razantnom prejave, než na zdravom úsudku.

Dnes teda stojíme nielen pred úlohou definitívneho rozchodu a praktikami prednovembrových režimov, ale musíme uskutočniť aj životne dôležitý manéver odpútania našej krajiny od postkomunizmu. Tento zámer môžeme dosiahnuť len ak sa oprieme o čo najširšiu základňu spoločenskej zmeny - o prebudené občianstvo.

Prejavom obnovujúcej sa občianskej spoločnosti je proces postupného odštátnenia viacerých oblasti spoločenského života. V občianskej spoločnosti vidím nielen základnú garanciu zachovania a upevnenia činnosti demokratických inštitúcií a procedúr. Občianska spoločnosť môže a musí plniť práve v tento historickej epoche ďalšiu dôležitú úlohu štát sa liahňou osobností, ktoré svojou profesionalitou i osobnou kultúrou presiahnu našu úroveň, úroveň dnešných politikov.

Chceme, aby sa občianska spoločnosť utvárala a upevňovala aj preto, že je kľúčovým predpokladom vitalizácie nášho národného spoločenstva. Ide V cieľavedomé pestovanie schopností národného spoločenstva prekonávať rozvojové prekážky.

To, čo Slovensko dnes potrebuje najviac, sú pravé nekonfrontačné nálady, kooperatívne vzťahy.

Michal Kováč

Vážené poslankyne,

vážení poslanci,

bez toho, aby som vyvolával ilúzie a sľuboval nesplniteľné, nachádzam v našej dnešnej situácii dostatok možností pre udržanie kurzu zásadných spoločenských premien, ktoré prinesú zlepšenie hospodárskeho a sociálneho postavenia nášho obyvateľstva a umožnia jeho kultúrnu a ľudskú sebarealizáciu.

V spoločenských zmenách sme vyšli na cestu a dosiahli horizont, za ktorým pri využití nášho duchovného potenciálu, našej energie a dobrej vôle, môžeme spoločnými silami už v dohľadnom čase dosiahnuť citeľný zvrat v zlepšení pomerov. Pre takýto vývoj musíme však všetci spoločne vytvárať dobré politické predpoklady, vhodnú spoločenskú atmosféru.

To, čo Slovensko dnes potrebuje najviac, sú pravé nekonfrontačné nálady, kooperatívne vzťahy. Odhoďme rétoriku silných, no prázdnych slov, ktoré nás rozdeľujú do nezmieriteľných táborov. Zabudnime na nevraživosť a neznášanlivosť, ktorá nám, Slovákom, napokon nikdy nepriniesla nič dobré. Dajme sa viesť rozumom a zvoľme si oveľa priechodnejšiu cestu politického, národného a občianskeho zmierenia.

Obraciam sa preto na vás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, predsedov výborov a poslaneckých klubov, na vedúcich funkcionárov politických strán a hnutí, reprezentantov štátnej moci, riadiacich pracovníkov štátnej správy, volených zástupcov mestských a obecných samospráv, obraciam sa na všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorým leží na srdci osud vlasti.

Prestaňme hľadieť jeden na druhého ako na nepriateľa len preto, že máme odlišné názory. Nehľadajme stále na sebe iba chyby, nesporme sa pre malichernosti /potlesk/, ktoré zbytočne zveličujú niektorí politici na rečníckych tribúnach. Je to cesta, ktorá nás vedie na okraj priepasti a môže nás strhnúť do záhuby.

Hľadajme zmierenie - politické, národné i občianske. Majme stále na pamäti, že občania Slovenskej republiky sú si partnermi, že žijú v spoločnej krajine, a preto musia spoločne niesť všetky úspechy i prehry života. Hľadajme cestu jeden k druhému, nepoddávajme sa. Pracujme na sebe a na svojom diele. Odmenou nám bude náš spoločný úspech, úspech našej vlasti.

Práve v mene týchto ideálov, vážené pani poslankyne a páni poslanci, som sa v ďalšej časti svojho vystúpenia rozhodol zaujať, stanovisko k závažným otázkam našej vnútropolitickej situácie.

Ak máme poctivo hľadať seriózne východiská z dnešnej neutešenej vnútropolitickej situácie, nemôžeme si zakrývať, že už dlhší čas pretrvávajú na našej politickej scéne snahy diskreditovať, zosmiešňovať a osočovať predstaviteľov politických strán a hnutí, vyvolávať nevraživosť a nenávisť k inak zmýšľajúcim či k príslušníkom a sympatizantom iných strán a hnutí.

Hľadá sa vinník, na ktorého by bolo možné zvaliť zodpovednosť za súčasnú politickú krízu. Iste neušlo vašej pozornosti, že terčom kritiky, ponižovania a nakoniec i diskreditácie zo strany predsedu HZDS a jeho najbližšieho okolia je nielen Kancelária prezidenta, poradcovia, ale nepriamo i priamo sám prezident. V podstate však nejde o konflikt osobný, ale o konflikt vnútrospoločenský.

V modernej spoločnosti nie je politický konflikt niečo neobvyklé. Doterajší priebeh napätia medzi premiérom a prezidentom nepriniesol pre širšiu verejnosť dosť jasno o čo vlastne ide, a to aj preto, že na rozdiel od pána premiéra som sa dosiaľ úmyselne a uvážene zdržal verejne definovať podstatu sporu v nádeji, že kompromis je možný. V podstate som povedal len záver svojej analýzy, keď som v novoročnou prejave nastolil potrebu širokej koalície.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Pomohol Slovensku nezísť z cesty, osobnosti reagujú na úmrtie Kováča

Je nepochybné, že ku konfliktu a kríze došlo preto, lebo vládna moc v ostatnom čase prestala mať spoľahlivé zázemie v parlamente, a to aj v časti vlastného hnutia a v radoch koaličného partnera. Niektorí nespokojní ju už opustili, iní sú zneistení či ju ešte podporovať alebo opustiť. Jadro vládnuceho hnutia sa zúžilo.

V parlamente i v značnej časti verejnosti sa čoraz viac a častejšie zdôrazňuje, že terajšia vláda personifikovaná premiérom stráca morálny titul legitimity, ktorý je v demokracii nerozlučiteľnou súčasťou legitimity moci. Moc sa musí legitimovať nielen právne, ale aj eticky. /Potlesk. /

Musí konať v súlade s písanými či nepísanými, v spoločnosti uznávanými princípmi politických mravov. Niektoré praktiky, ako napríklad ovplyvňovanie poslancov, ohováranie, nehovorenie plnej pravdy a podobne, sú príčinou, že vláda stráca priazeň aj niektorých vlastných poslancov. Ak nie je vláda pravdivá, bude také skôr či neskôr celé obyvateľstvo - povedané významným nemeckým filozofom Jaspersom.

Mnohí poukazujú na autokratický spôsob vládnutia premiéra. Kto vysloví iný názor, iné stanovisko, je postupne nelojálny, nesolidárny a nakoniec zradca.

Konflikt vo vládnucom hnutí sa, žiaľ, preniesol na celú spoločnosť. Dostávam listy od občanov, v ktorých vyjadrujú úprimné znepokojenie nad tým, že nie sú dobré vzťahy medzi prezidentom Slovenskej republiky a predsedom vlády. Niektorí občania mi zazlievajú, že som proti HZDS, že nepodporujem vládu a jej predsedu. Skôr než objasním stav a príčiny nášho napätého vzťahu, chcem vyhlásiť, že som nebol a nie som proti HZDS a nebol som a nie som proti vláde.

Mám však vážne výhrady proti štýlu a etike politickej práce pána Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia a proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v politickom živote. /Potlesk. /

Pán predseda vlády od určitého času, keď zistil, že chcem suverénne vykonávať prezidentskú funkciu v duchu ústavy, začal ma postupne ignorovať, spochybňovať moju prácu a postupne sa odhodlal k takému obviňovaniu a diskreditácii, ktoré by malo vyústiť, do môjho predčasného odstránenia z funkcie prezidenta.

Chcem vás v tejto súvislosti ubezpečiť, že som nikdy nič nepodnikol proti predsedovi vlády, len som bránil autonómnosť a nezávislosť prezidenta Slovenskej republiky ako oficiálnej hlavy štátu. Novému vedeniu poslaneckého klubu HZDS som otvorene vysvetlil príčinu nedobrého vývoja našich vzájomných vzťahov. Povedal som v podstate to, čo chcem teraz povedať aj vám všetkým.

Vedel som, že moje zvolenie za prezidenta bolo pre niektorých ľudí z blízkeho okolia pána Mečiara nemilým prekvapením.

Napríklad pán Ivan Lexa výsledok tajného hlasovania pri voľbe prezidenta komentoval slovami, ktoré mi tu slušnosť nedovolí citovať. Napriek tomu všetkému som bol plne odhodlaný korektne spolupracovať s predsedom vlády i so všetkými členmi jeho kabinetu. Ale iste si dobre spomínate, že už pri mojej prvej návšteve v parlamente dňa 27. októbra 1993 nebol v tejto sieni prítomný nikto z vlády. Dnes je tu aspoň niekoľko ministrov. /Potlesk. / Verejnosť to vníma ako zneváženia úradu prezidenta.

Mám však vážne výhrady proti štýlu a etike politickej práce pána Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia a proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v politickom živote.

Michal Kováč

Zaiste vám neuniklo ani to, ako sa porušuje protokol pri odchode prezidenta na oficiálne návštevy do zahraničia a pri návrate z nich. Predseda vlády a občas aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky ignorujú štátny ceremoniál vžitý na celom svete. Od leta minulého roka sa neobišlo azda ani jedno Republikové predstavenstvo HZDS, resp. míting HZDS v PKO v Bratislave bez rôznych urážok prezidenta.

Obviňovali ma, že som sa obklopil ľuďmi, ktorí boli proti vzniku Slovenskej republiky, že sa u mňa zostavuje nová vláda, že niektorí ľudia z mojej kancelárie sa zúčastnili na tajných rokovaniach v Prahe o novej možnej slovenskej vláde, že som sa spolčil s opozíciou, s predstaviteľmi maďarských politických strán na Slovensku, ba že som sa dal kúpiť zahraničím.

Po mojom novoročnom prejave ma pán predseda vlády obvinil z destabilizácie HZDS a vlády Slovenskej republiky. Všetky tieto aj iné obvinenia s plnou zodpovednosťou rozhodne odmietam ako vykonštruované a nepravdivé. Hlavným vinníkom našej vnútropolitickej nestability a neutešenej situácie nie je prezident.

Dovoľte mi teraz pripomenúť niektoré udalosti, ktoré charakterizujú spôsob ako sa voči mne postupuje. 28. februára za účasti predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Gašparoviča som oboznámil pána premiéra so svojim rozhodnutím prijať demisiu pána Romana Kováča a Jozefa Moravčíka s tým, že neakceptujem návrh obsadiť funkciu ministra zahraničných vecí pánom Prokešom.

Požiadal som pána premiéra, aby mi predložil iný návrh a takisto iný návrh na ministra pre privatizáciu. Na to sa ma predseda vlády opýtal, či je pravda, že mienim pozývať k sebe predstaviteľov okresov, konkrétne prednostov. Vysvetlil som mu, že mám v úmysle niektoré okresy navštíviť osobne a z tých, ktoré nenavštívim, chcem ich predstaviteľov pozvať do Bratislavy.

Pán predseda s tým nesúhlasil tvrdiac, že si nemám čo pozývať prednostov úradov. Dôvodil tým, že kade chodím, pôsobím ako nepriateľ. Pohrozil, že prednostov, ktorí prijmú moje pozvanie, okamžite uvoľní z funkcie.

Vzápätí na obvinil, že som zodpovedný za súčasnú vnútropolitickú situáciu. Nebudem teraz hlbšie analyzovať stanovisko pána predsedu vlády k pripravovaným návštevám prednostov okresných úradov, len konštatujem, že ho musím hodnotiť ako neslýchané obmedzovanie ústavných práv hlavy štátu. /Ak máte poznámky, môžete pristúpiť k mikrofónu a povedať, ich nahlas. Potlesk./

Pripomeniem ďalší fakt ako sa prekrúcajú skutočnosti. Na mítingu v PKO 2. marca ma pán premiér obvinil, že som sedem mesiacov nemal čas prijať jeho a predsedu parlamentu na rozhovor. Vyhlasujem, že sa nikdy nestalo, aby som odmietol žiadosť pána premiéra alebo predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o stretnutie.

Pravda je taká, že pred návštevou pani Albrigthovej, veľvyslankyne Spojených štátov v OSN, 9. januára 1994 mal som dlhší rozhovor s predsedom Národnej rady pánom Gašparovičom o našej vnútropolitickej situácii a vtedy pán predseda Gašparovič navrhol, aby sme sa za účasti pána premiéra porozprávali o tom, o čom sme hovorili len my dvaja. Súhlasil som a požiadal som ho, aby takéto stretnutie v príhodný čas zorganizoval. Dodnes sa tak nestalo, odvtedy neuplynulo sedem mesiacov, uplynuli iba dva. Ak však pán premiér hovorí o siedmich mesiacoch, musím povedať, že v ich priebehu sme sa pri rôznych príležitostiach stretli 29-krát.

Na tom istom mítingu ma premiér obvinil, že pôsobím rozkladne, zatiaľ čo on sa usiluje všetko spájať a zjednocovať. Aj za toto zavádzajúce obvinenie prezidenta si pán premiér vyslúžil od obecenstva očakávanú odozvu sprevádzanú výkrikmi "odvolať prezidenta" a inými urážkami na moju adresu. Na mítingu premiér totiž sústavne vyvoláva nevraživé a hanlivé reakcie obecenstva voči hlave štátu, no, žiaľ, nenájde sa tam nikto, kto by upozornil na potrebu kultivovaného správania sa.

Dôležitá udalosť, ktorá mnou otriasla a zrejme vážne poznamenala moje vzťahy s premiérom, je staršieho dáta. Bol to rozhovor 1. novembra minulého roku o ukončení koaličných rozhovorov so Slovenskou národnou stranou. Tento rozhovor pozostával z dvoch častí. Za účasti predsedu vlády Vladimíra Mečiara, podpredsedu vlády Romana Kováča a štátneho tajomníka nebohého Romana Zelenaya za HZDS a za účastí pánov Prokeša, Sokola a Vrabca zo SNS som vyjadril súhlas s predloženými návrhmi na doplnenie a rozšírenie vlády, s výnimkou návrhu menovať Ivana Lexu za ministra pre privatizáciu. Tento návrh som neakceptoval a požiadal som, aby mi bol predložený iný návrh. Po skončení tohto rozhovoru som mal poradu so zvolanými predstaviteľmi parlamentných strán a hnutí vo veci stanoviska Slovenskej republiky k NATO, s čím som mal odcestovať do Bruselu.

Po skončení tejto porady sa v mojej kancelárii nečakane opäť objavil pán predseda vlády aj s nebohým Romanom Zelenayom. Oznámili mi, že by chceli ešte pokračovať v rokovaní o Ivanovi Lexovi. Pán Roman Zelenay sa vzdialil, aby som s premiérom mohol rokovať sám. Premiér sa na mňa opätovne obrátil s prosbou, aby som Ivana Lexu predsa len do ministerskej funkcie schválil. Zdôvodňoval to tým, že HZDS už nemá peniaze ani na výplaty, že pravdepodobne budú predčasné voľby a hnutie peniaze potrebuje. Ďalej mi povedal, že túto robotu mu nikto iný ako Ivan Lexa urobiť nemôže a že keď ju spraví, pošle ho preč. Výsledok môjho rozhodnutia poznáte. Ivana Lexu som odmietol za ministra vymenovať.

Od toho času sa útoky proti Kancelárii prezidenta, proti jeho poradcom a priamo proti prezidentovi stupňovali.

Vždy som uznával a oceňoval niektoré osobitné schopnosti pána Mečiara: pracovitosti, zanietenosť, vynikajúcu pamäť, pohotovú reakciu, razantnosť, nadpriemernú rétoriku a kombinačné schopnosti. Ani teraz nemám v úmysle tieto jeho vlastnosti spochybňovať. Súčasne som však musel akceptovať mnohé výhrady poukazujúce na jeho negatívne vlastnosti, ktoré je nutné tlmiť tak, aby jeho schopnosti sa mohli využiť pre dobro nasej spoločnosti. Presvedčil som sa však, že nemá najmenší záujem, aby z jeho tieňa vystúpili a vyrástli ďalšie osobnosti, ktoré Slovenská republika jednoducho potrebuje. /Potlesk. / Pán premiér nie je ochotný partnersky spolupracovať a viesť korektný dialóg, nedokáže zjednocovať rôznorodé zoskupenia občanov a znásobovať politickú energiu štátu. Vzhľadom na jeho podozrievavosť je schopný spolupracovať iba ľuďmi, ktorí sú mu nejako zaviazaní. Pán Mečiar nepotrebuje radcov, spolutvorcov, oponentov, ale iba pomocníkov pri realizácii svojich zámerov.

Prosím vás, páni poslanci, zabráňte najmä svojím príkladom, aby sa u nás ďalej nepodnecovala intolerancia, nevraživosť, zavádzanie a zastrašovanie ľudí. Veď to, čo sa deje na mítingoch v PKO, nesledujú len naši novinári, ale aj zahraničie, ktoré podľa toho hodnotí úroveň našej demokracie a politickej kultúry. Škoda, že tu nie je pán predseda, ale aj tak sa naňho obraciam. Vás, pán predseda vlády, prosím, v mene dobrého mena Slovenska, v mene demokracie, zamyslite sa bez zloby a nenávisti v srdci nad tým všetkým, čo som tu povedal. Majte na pamäti, že aj inak zmýšľajúcim Slovákom a všetkým našim občanom patrí Slovensko, že aj oni majú právo na svoj názor, na svoje presvedčenie. /Potlesk. /

Prosím však, aby sa táto moja úprimne myslená snaha a výzva nevysvetľovala ako slabosť. Mýli sa každý, kto si myslí, že prezident republiky sa dá zastrašiť, alebo znechutiť a odradiť od plnenia svojej povinnosti, ku ktorej sa slávnostne zaviazal. Prezident zotrvá v službe pre národ, pre občanov republiky až do konca. Zostane verný sľubu, že bude dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín, že bude zachovávať a obhajovať ústavu a ostatné zákony. Michal Kováč, prezident Slovenskej republiky nikdy nezradí Slovenskú republiku, svoj národ, ale ani svoj rozum a svedomie, aj keď by mal vypiť kalich horkosti až do dna. /Potlesk. / Ja neviem nikoho nenávidieť, nechcem proti nikomu intrigovať, a som odhodlaný zodpovedne plniť všetky povinnosti a využívať všetky práva prezidenta.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

v novembrových dňoch roku 1989 sme si sľúbili, že si budeme hovoriť pravdu, že sa budeme snažiť pomenúvať javy pravými menami, že sa už nikdy nebudú stínať hlavy, že budeme tolerantní a slušní, že nevraživosť a nenávisť zakopeme hlboko do zeme.

V duchu týchto ideálov nevyzývam pána Mečiara, aby podal demisiu, ale vyzývam vás všetkých, vrátane pána predsedu vlády, aby sme spojili sily, aby sme neodkladne podnikli kroky, ktorými sa začne etapa politického, národného a občianskeho zmierenia. Vyzývam všetkých, aby prestali na seba útočiť, osočovať sa, znevažovať protivníka a stupňovať napätie v spoločnosti. Pomôžeme všetci vytvoriť spokojné ovzdušie na predčasné parlamentné voľby a o nás nech rozhodnú občania.

Ešte vždy máme možnosť sadnúť si za spoločný stôl a dohodnúť, sa na pravidlách a nevyhnutných podmienkach na politické, národné a občianske zmierenie v záujme Slovenska a jeho občanov.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk./

Správa bola redakčne krátená.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  2. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  3. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  4. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  6. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  7. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  10. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou
  1. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  2. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  3. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  4. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  6. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  7. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  8. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  9. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 14 678
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 9 869
  3. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 9 378
  4. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 248
  5. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 6 211
  6. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 5 531
  7. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 5 286
  8. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 4 940
  9. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 212
  10. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 4 093

Téma: Michal Kováč - zomrel 5. októbra 2016


Hlavné správy zo Sme.sk

ŽENA

Chcete vyzerať atraktívnejšie? Mali by ste sa vyspať

Vedci oficiálne potvrdili, že dostatok spánku súvisí s tým, ako pôsobí náš výzor na ostatných.

DOMOV

Čo by nasledovalo, ak by súd rozpustil Kotlebovu ĽSNS?

Poslanci ĽSNS by o svoj mandát neprišli. Ich stranícka kasa by sa však zrejme vyprázdnila

KOMENTÁRE

Kotlebovci nosia fašistické relikvie do parlamentu

Parlamentný preukaz nezakryje extrémistickú slamu.

DOMOV

Generálny prokurátor navrhol zrušiť Kotlebovu stranu

Najvyšší súd obdržal podnet na rozpustenie ĽSNS.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK ŠÉFREDAKTORKY

Kotlebovci nosia fašistické relikvie do parlamentu

Parlamentný preukaz nezakryje extrémistickú slamu.

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Ťapákovci uvažujú o lapaní kotlebovcov

Kotlebovcom vraj percentá porastú, keď proti nim čosi vykonáme. Tak radšej seďme a buďme.

DNES PÍŠE PETER MACSOVSZKY

Som len pasažierom na tejto zemi

Súbor takýchto zákazov a príkazov človeku pripomína pre niekoho krutý, pre niekoho samozrejmý fakt, že v skutočnosti nikomu nič nepatrí.

PÍŠE JAVIER SOLANA

Dôležité voľby pre smerovanie Iránu

Prejav všeobecnej ľudovej podpory Iráncov pre Rúháního predstavuje najlepšiu záruku, že duch jadrovej dohody zostane nezmenený.