Udalosť týždňa
Sýria. Opäť.
Barelové bomby na nemocnice v Aleppe a kdekade sa komentujú ako „neopísateľná tragédia“ a podobne. Nad seriálom vojnových zločinov aliancie Putin-Asad sa vyzýva OSN, možné je aj zvracať a biť hlavy o múr, dejinotvorné však je, že sa práve píše záverečná bodka za pokusom Baracka Obamu o „dialogickú“ politiku s Ruskom.
Zo Sýrize sa pozerá hrozba globálneho konfliktu a paradox, že rastie na mýte (v zmysle legenda, nie Sky Toll) boja s Islamským štátom, len podčiarkuje vzdych Johna Kerryho, že „rokovania s Ruskom nevedú nikam“. Pekné, že mu došlo. Skôr sa nedalo.
V Sýrii nachytali Rusi Obamu na fatamorgánu reprízy protihitlerovskej koalície (Roosevelt-Stalin) proti akože horšiemu ohrozeniu. Ušlo im len, že regionálny „strašpytel“ IS je - doslova - bezpečnostná malina v porovnaní s frustrovanou jadrovou mocnosťou s komplexom menejcennosti a v sedle s dôstojníkom KGB.
Nečinnosťou v sýrskej kauze zradil Obama idealistické fundamenty americkej politiky ako nikto pred ním a dôsledky sú ešte pred nami.
Udalosť týždňa II
Havel.
Nedožitých osemdesiat najznámejšieho (Jágr odpustí), najinšpiratívnejšieho a najvýznamnejšieho Čecha po- i prednovembrového sveta je zaiste príležitosť na tryznu a veľkú spomienkovú jazdu. Malo by sa len pamätať - teda bratia Česi, na Slovensku Havel udalosťou nebol - že to, čo sám Havel by najviac odmietal, je budovanie kultu osobnosti. Vyhlásiť z voleja, že spomínanie bolo akosi paušálne prepálené, by nebola pravda (čo je jeden z odkazov Havla). Lenže aj individuálne náznaky, ktorých bolo až dosť, zvádzajú k ironizáciám a rôznym stupídnym prirovnaniam.
Aj Havel, ako každá nadrozmerná osobnosť, sa občas mýlil. Mal aj zlé vlastnosti a spoločnosť polarizoval podobne ako jeho „protinožec“ Klaus. Ktorý, mimochodom, ale príznačne, končí ako poľutovaniahodný extrémista práve preto, lebo osou jeho politického bytia bolo súperenie s Havlom.
Udalosť týždňa III
Prvému slovenskému prezidentovi, ktorý vo veku 86 rokov odišiel, žiadny kult nehrozí. Jeho spor s Mečiarom – nech už ho odštartovalo hocičo – však celkom zásadne potlačil Slovensko k západnej a európskej budúcnosti. Vďaka za tento príspevok. A aj malý pardon, keďže komentátor si nie je celkom istý „vyváženosťou“ vlastných hodnotení Kováča a jeho krokov.
Správny krok
Matovič deaktivoval živnosť.
