Autor je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV
Európsky parlament ratifikoval parížsku klimatickú dohodu. Znamená to de facto splnenie podmienky, aby dohoda vstúpila do platnosti ešte tento rok. A to v decembri minulého roku, keď bola klimatická dohoda v Paríži prijatá, očakával naozaj len málokto.
Je to nepochybne dobrá správa. Aj keď tých ALE by sa dalo nájsť neúrekom, od názoru skeptikov, že je už aj tak neskoro, cez nevymáhateľnosť dobrovoľných záväzkov, až po skutočnosť, že USA a Čína v tomto prípade predbehli Európsku úniu, čo sa stalo v súvislosti so zmenou klímy po prvý raz v dejinách.
Už samotný tento fakt sa dá interpretovať rôzne. V prvom rade ako veľký pokrok a zásadná zmena doterajších postojov – keď dvaja najväčší producenti skleníkových plynov na svete sa zrazu stanú rekordérmi v rýchlosti ratifikácie dokumentu, ktorý predpokladá zásadnú zmenu ich správania.
Ale možná je i menej optimistická interpretácia, že ich nečakaná ochota a promptnosť sú nepriamym dôkazom toho, že záväzky vyplývajúce z parížskej dohody až tak vážne neberú.
Zapriahnime slnko, sadnime na bicykle
Ale čo je najdôležitejšie, vstupom dohody do platnosti sa celý proces záchrany ľudstva a života na Zemi nekončí. Naopak. Iba sa začína.
Ak chceme vyhrať preteky s časom, účastníkmi ktorých sme sa stali vďaka desaťročiam ignorantstva, otáľania a smerovania do slepých uličiek, musia teraz bezodkladne nasledovať konkrétne kroky.
Lebo, ako na otázku redaktora RTVS, čo sa musí zmeniť, správne odpovedal ochranár Dano Lešinský, zmeniť sa musí VŠETKO.
