Autor je občiansky aktivista.
Že fašisti vztyčujú ruské zástavy pred župným úradom v Banskej Bystrici neprekvapuje: slovenskí fašisti síce intuitívne, ale o to jasnejšie chápu, že súčasné Rusko je presne taký štát, po akom tak veľmi túžia.
Čo trochu prekvapuje, je nadšenie, ktoré pre Putinovo samoderžavie prejavujú zostávajúce zvyšky ľavicovo zmýšľajúcich voličov - či už radikálnych ľavých, alebo ľavičiarov sociálno-demokratického razenia. Ak sa teda dá o nejakej sociálnej demokracii na Slovensku vôbec ešte hovoriť.

Rovná spravodlivosť?
Zaujímaví pritom nie sú kváziľavičiari zamestnaní na Rusmi založených vysokých školách, v Kremľom
“Všetci ruskí miliardári sa vynorili v priebehu minulých 25 rokov zdanlivo z ničoho. V skutočnosti práve tak ako mnohí zo slovenských a z českých zbohatlíkov, aj tí ruskí vzišli najmä z privatizácie a rozkrádania štátneho majetku a zo štátnych kontraktov.
„
sponzorovaných pracoviskách akadémie vied, majitelia rozličných firiem závislých od ruských zákaziek a kapitálu, ani slovenskí politici s nádejou očakávajúci gazpromovský blahobyt Gerharda Schroedera po odchode na politický dôchodok doma. Platení propagandisti sú čitateľní: neuspeli na Západe, obrátili sa na Východ.
Oživení agenti starej komunistickej Štátnej bezpečnosti sú zrozumiteľní, rovnako ako tí, ktorých Kremeľ motivuje cez sponzoring konferencií, vydávanie článkov alebo kníh, či cez výlety povedzme na exotickú Kamčatku. Oproti celkovému počtu ľavicovo orientovanej verejnosti je ich však len malá, aj keď agilná časť. Otázka je, čo robí Putinstan atraktívny pre masu ostatných ľavicovo orientovaných občanov Slovenska i Česka.
Dá sa predpokladať, že popri celkovom chaose v hlavách ľudí vystavených mohutnej paľbe dezinformácií, hrá pri tichej láske starších ľavicovo orientovaných občanov k režimu v Rusku aj známa pravda Čo sa za mladi naučíš, na staré kolená akoby si našiel. Dnešní štyridsiatnici a starší prežili v detstve systematické a dlhodobé vymývanie mozgov, ktoré predkladalo sovietske Rusko ako krajinu sociálnej rovnosti a spravodlivosti.
Vedeli sme síce – lebo to sa nepodarilo utajiť ani komunistom - že Rusi sú chudáci, ale verili sme tomu, že sú si vo svojej biede aspoň spravodlivo rovní. Mnohí si po kolapse ZSSR nestihli všimnúť, že sa presadili úplne iné hodnoty ako pre všetkých spoločne rovnaká bieda – aj keď pri moci zostali rovnakí ľudia z KGB a komunistického aparátu.

Čo hovoria čísla
Dnešné Rusko je sociálne polarizovanejšia krajina ako väčšina „starých“ kapitalistických krajín, ktoré mali to šťastie, že ich komunisti a Rusi nikdy neovládli. Skutočného ľavicovo orientovaného človeka by mala odpudzovať ako tchor: ale neodpudzuje. Pozrime sa preto na pár čísel, ktoré najvýstižnejšie opisujú realitu.