Dorothee Sölle, Mystika smrti, preložili Ruth J. Weiniger a Božena Správcová, Trigon 2016
Mystika je vo väčšine prípadov iným menom pre povznesené blúdenie inými svetmi. V prípade smrti sa však mystika stáva vecou naskrz praktickou – smrť sa totiž týka každého živého.
A schopnosť sa s ňou spriateliť umožňuje vyššiu kvalitu všetkého, čo jej predchádza.
Zákaz hladiť zbožné duše
Ak má mystika pochybné renomé u racionálne zameraného súčasníka, teológia na tom nie je o nič lepšie. Stihla sa zdiskreditovať ako pseudovedecká apológia inštitucionálneho náboženstva. Prevažne je v službách dogiem a autorít, ktoré sa nimi živia.
V teológii nie je núdza o otvorené hlavy a dobrodruhov. Často však korigujú svoje ambície láskavosťou k tým, ktorí nestoja o otázky, ale chcú nakupovať hotové odpovede.
Na toto všetko zabudnite, ak sa chcete začítať do diela Dorothey Sölleovej. Nemecká protestantská teologička a spisovateľka je z inej sorty. Zakázala si nežne hladkať ustráchané bohabojné duše.
Vyštudovala teológiu, filozofiu a literatúru. V doktorskej práci skúmala vzťah medzi teológiou a poéziou, svoje spisy rada sprevádza vlastnými veršami.
V Nemecku nikdy nezískala profesúru, akademicky sa systematickej teológii venovala na Union Theological Seminary v New Yorku.
Jej identita spoločensky a ekologicky angažovanej ženy výrazne vplýva na všetko, čím žila a čo napísala. Uvažuje žensky a nebojí sa ísť do konfrontácie s mocensky orientovanou patriarchálnou teológiou.
