Autor je komentátorom Bloomberg View, píše o ekonomike, financiách a politike.
Hlavná ťažkosť Veľkej Británie vo chvíli, keď odchádza z Európskej únie, je jasná: ako skrotiť voľný pohyb osôb, a pritom zachovať dôležité obchodné vzťahy s partnermi.
Je čoraz jasnejšie, že vláda vychádza v otázke obchodu z dvoch vecí: po prvé, že ostatných 27 členov EÚ si uvedomí, že sťažiť život britským firmám neznamená žiaden ekonomický zisk; a po druhé, že aj keď sa obchodné prostredie zhoršuje, pre britské tovary a služby sú zaujímavejšie destinácie mimo EÚ. Ani jedna z týchto vecí nie je istá.
Neberieme zajatcov
Atmosféru na tohto týždňovej výročnej konferencii Konzervatívnej strany v Birminghame možno asi najlepšie opísať ako pochmúrne odhodlanie. Nekompromisný nedeľný príhovor premiérky Theresy Mayovej nasadil tón „neberte žiadnych zajatcov“, ktorý jej ministri len opakujú. Skrátka a dobre, ich postoj je taký, že Brexit znamená opätovné získanie suverenity a kontrolu nad hranicami a že ekonomika bude v poriadku aj bez jednotného trhu, ak treba.
Cameronova vláda zanechala dojem hviezdneho diskusného tímu z veľmi nóbl školy, v ktorom sa snúbi inteligencia, dôvtip a typický britský zmysel pre šľachtickú česť.
Súčasný kabinet je skôr zbierkou študentských vodcov, skôr technokratických v prístupe (s evidentnou, ale prepotrebnou výnimkou ministra zahraničia Borisa Johnsona v úlohe klauna). A Mayovej ministri vrátane štátneho tajomníka pre odchod z Európskej únie (áno, tak znie jeho plný titul) Davida Davisa a ministra obchodu Liama Foxa pôsobia ako oveľa jednotnejší v zvládaní Brexitu, ako naznačovali mediálne správy.
Ich argument je takýto: Veľká Británia už má voľný obchod s EÚ; to sa zmení, len ak sa jej susedia rozhodnú uvaliť tarify a obmedzenia, ktoré by zničili ich vlastné ekonomiky.
Európska komisia, v politickom móde sebazáchovy, chce Britániu potrestať, aby odstrašila ďalšie štáty od „brexitových“ nápadov. Ale britskí ministri sú presvedčení, že ich náprotivky v ostatných vládach členských krajín EÚ zaujmú pragmatickejší postoj pri rokovaniach. Je to obdivuhodne optimistický názor, nielen s ohľadom na nepochybný apetít finančných centier v Paríži, Frankfurte, Luxemburgu a inde prevziať trhový podiel po londýnskom City.
Charles Grant, riaditeľ Strediska pre európsku reformu, vysvetľuje situáciu takto: „Pri nedávnych cestách do Berlína, Bruselu, Paríža a ďalších hlavných miest EÚ ma zarazil prevažne jednotný postoj týchto 27 štátov k rokovaniam o Brexite.
Panuje reálna obava, že ak Briti získajú extra status, s vlastnými inštitucionálnymi organizáciami, tak ostatné krajiny – či už v rámci EÚ alebo mimo nej – budú môcť žiadať o rovnocenné dohody.
