Autor je riaditeľ Save the Children vo Veľkej Británii. Copyright: Project Syndicate, 2016
Tento mesiac je to práve dvadsať rokov, čo Valné zhromaždenie OSN dostalo správu od bývalej ministerky vzdelávania Mozambiku Graçy Machelovej, ktorá opisovala vplyv ozbrojeného konfliktu na deti.
Písalo o systematických a cielených útokoch, zabíjaní, znásilňovaní a násilnom nábore do ozbrojených skupín. Machelová vtedy usúdila: „Toto je priestor, ktorý nemá základné ľudské hodnoty... Existuje len málo ďalších hĺbok, kam môže ľudskosť klesnúť.“
Hrôza pokračuje
Machelová, žiaľ, nemala pravdu. O generáciu neskôr prepadla ľudskosť do ešte väčších hĺbok morálnej skazenosti. Deti žijúci v miestach konfliktov sú cieľom násilia v bezprecedentnom počte a zložitý systém ľudskoprávnych opatrení v rámci OSN, ktorý by ich mal chrániť, sa beztrestne nedodržiava.
Pri dvadsiatom výročí Machelovej správy musí medzinárodné spoločenstvo urobiť hrubú čiaru a zastaviť vojnu proti deťom.
Táto vojna má mnoho foriem. V niektorých prípadoch sú deti cieľmi v prvej línii. Znásilnenia, nútené sobáše, otroctvo a únosy sa stali štandardnými taktikami pre skupiny ako sú Islamský štát v Iraku a Sýrii, Boko Haram v severnej Nigérii a ich náprotivky v Afganistane, Pakistane a Somálsku. Zabíjanie detí za chodenie do školy sa považuje za legitímnu vojenskú stratégiu.
V iných prípadoch sú deti pod útokom štátnych a neštátnych subjektov. Od čias, keď sa v roku 2013 rozpútal konflikt v Južnom Sudáne, vládne aj povstalecké jednotky zabíjali a znásilňovali deti a verbovali ich do ozbrojených skupín.
Útoky sú také brutálne, systematické a rozšírené, že sa zdá veľmi pravdepodobné, že ich vykonávajú so súhlasom tej najvyššej politickej úrovne. A naozaj, podľa správy Rady OSN pre ľudské práva vydanej v tomto roku sa vládne sily Južného Sudánu na týchto aktivitách vo veľkej miere zúčastňovali, čo môže vysvetľovať, prečo nebol nikto obvinený z vraždy 130 detí v máji roku 2015 v štáte Unity State.
