Autor je zahraničnopolitický analytik, bol riaditeľ odboru zahraničnej politiky v Kancelárii prezidenta republiky v rokoch 1993 až 1997.
Odchod prvého prvého muža Michala Kováča otvoril rozsiahlu debatu nielen o ňom, ale aj o zrode nášho štátu a jeho charaktere. Debatu o slovenských stratách a nálezoch.
Slovensko sa zrodilo ako samostatný štát tak rýchlo, že nemalo pripravený ani úrad pre svojho prezidenta. Michal Kováč sa ujal funkcie hlavy štátu v improvizovanej kancelárii v budove pri Hradnej reštaurácii. Tu som sa s ním stretol po prvýkrát v marci 1993 a vzápätí som sa stal členom jeho tímu.
Po krátkej dobe sa prezident presunul do Bratislavského hradu, neskôr úradoval v podnájme v Primaciálnom paláci a do definitívneho sídla – Prezidentského paláca – sa sťahuje až po jeho náročnej rekonštrukcii.
V tieto dni sa tam opäť symbolicky vrátil – Zrkadlová sieň nášho „Bieleho domu” sa zmenila na dôstojné pietné miesto s kondolenčnou knihou a portrétom muža, ktorý ho pripravil pre svojich nasledovníkov.
