Prehrať v Slovinsku 0:1 nie je svetová hanba. S problémami, v akých je momentálne naša futbalová reprezentácia, už vôbec nie.
Hamšík či Ďurica však boli zvyknutí s podobnými súpermi a v podobných zápasoch v reprezentačnom drese vyhrávať, alebo aspoň bodovať. Sklamanie a frustrácia boli po zápase v Slovinsku z našich cítiť.

Dôvody sú aj mimo ihriska
Vyhrať v Slovinsku sme však v sobotu večer nemohli. Aktuálne na to naši nemali kvalitu a ani formu. Zmeniť na tom čosi mohol len naozaj nadpriemerný výkon každého jedného z nich, a ten sme čakať jednoducho nemohli. Hráči by naň potrebovali úplne inú atmosféru okolo reprezentácie.
Fanúšikom sa na zápas pozeralo ťažko. Zrejme sme aj trošku rozmaznaní výsledkami, ale najmä výkonmi v predošlej kvalifikácii Majstrovstiev Európy.

Reprezentačný výber je teraz úplne inde a pod tlakom, aký dlhšiu dobu nepoznal. Časť dôvodov je čisto športová (zranení a vykartovaní hráči), ale veľkú časť z nich spôsobili nefutbalové veci.
A hoci sa o nich v štúdiu RTVS po zápase vôbec nehovorilo, na našu reprezentáciu majú aktuálne naozaj fatálne dôsledky.
Akoby z toho v poslednom čase bol nejaký zlý zvyk. Prišlo to pred zápasom s Anglickom (kauza Stoch), teraz sa to opakovalo aj pred dvojzápasom so Slovinskom a Škótskom (kauza Weiss).