Autor je politológ, riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky (IVO)
„Revolúcia dôstojnosti“ na Ukrajine potvrdila civilizačnú voľbu jej občanov. Odstránením oligarchického kleptokratického režimu, podporovaného Kremľom, a prihlásením sa k zjednotenej Európe Ukrajinci vyslali jasný signál, ako si predstavujú ďalší osud svojej vlasti.
Čo nasledovalo po euromajdane je všeobecne známe – ruská anexia Krymu, invázia ruských vojsk na Donbas a okupácia časti ukrajinského územia zakamuflovaná pod dve „ľudové republiky“, najmä však početné ľudské obete (viac ako desaťtisíc).
Už dva a pol roka trvá rusko-ukrajinská vojna, hlavnou príčinou ktorej je odpor ruského vedenia proti európskej voľbe Ukrajiny.
Už takmer tri roky trvá informačná vojna Moskvy proti Ukrajine, Západu a nepriamo aj proti tým občanom Ruska, ktorí by chceli nasledovať Ukrajincov na ceste k slobode a demokracii.
Ukrajinci sa zmenili na banderovcov
Euromajdan sa začal v Kyjeve v novembri 2013 po tom, čo vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať asociačnú zmluvu s EÚ.
Odvtedy sa začali z Moskvy šíriť bizarné verzie o pozadí ukrajinskej revolúcie. Že to celé vraj bolo starostlivo pripravené sprisahanie Západu (USA, NATO a EÚ), že to bol neonacistický puč, že to bola súčasť západnej krížovej výpravy proti Rusku, slovanstvu a pravosláviu, že išlo o vytvorenie predpolia pre americkú vojenskú inváziu a podobne.
Ukrajinci, ktorí boli dovtedy považovaní za najbližší bratský národ Rusov, sa premenili na „fašistov“ a „banderovcov“, zákerných zradcov v službách nepriateľov Ruska.
Sem–tam moskovskí autori, produkujúci rôzne interpretácie ukrajinských udalostí, nachádzajú v nich miesto aj pre krajiny strednej Európy. Tieto interpretácie sú určené predovšetkým domácemu publiku, ale nezaškodí vedieť o nich viac, aby sme aj my mali predstavu, čo sa v Rusku píše o nás a o našich stredoeurópskych susedoch.
