SME
Streda, 24. apríl , 2019
AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Nobelistka, ktorá kradne ľuďom ich osudy

Vojna je plodom mužského vedomia, myslí si Svetlana Alexijevičová, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru.

Svetlana Alexijevičová. (Zdroj: Profimedia)

Keď sme sa minulý týždeň stretli v Prahe prvýkrát, veľmi sme si nepadli do oka. Nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, Bieloruska píšuca po rusky Svetlana Alexijevičová bola veľmi prechladnutá.

Vrhali sa na ňu kŕdle novinárov a obdivovateľov, čo si nestačili prečítať ani jednu jej knihu. Sama spisovateľka tvrdí, že píše o tom najjednoduchšom, o „maličkom“ človeku.

Svetlana Alexandrovna je zarytá pacifistka a o niečo umiernenejšia feministka. Čo mi je vlastne sympatické. Nakoniec sa náš hlavný spor týkal spôsobu, ktorým pani Alexijevičová získava od svojich „malých ľudí“ ich príbehy, tie potom spracováva, zasadzuje do kontextu a zabudováva do kníh.

Článok pokračuje pod video reklamou

V pondelok v neskorých večerných hodinách sme sa na pražskej filozofickej fakulte zišli znova a rozdielny pohľad na spôsob, ktorému hovorím "kradnutie osudov", si vyjasnili.

Vyhlásili ste, že sovietsku vojnovú literatúru pokladáte za vinníka toho, aká znetvorená je vaša generácia. Stále nemáte rada vojnových hrdinov, ktorých je nielen sovietska literatúra plná? Dokonca ani Tolstého Vojnu a mier?

„Nemám. Nemôžem pripustiť, že zabíjať druhých ľudí je hrdinstvo. Nepochybujem, že aj vo vojne sa objavujú hrdinovia. Napriek tomu je pre mňa vojna vždy sériou vrážd. Keď som písala svoje knihy o vojne, rozhodne som nechcela opisovať, ako jedni hrdinovia zabíjajú iných hrdinov. Naopak, chcela som napísať o tom, aké šialené je zabíjať sa navzájom. Neštudujem hrdinov, ale masové vedomie. Nevyhľadávam politikov či disidentov, ale ľudí, ktorých sa ešte nikdy nikto na nič neopýtal.“

Pokladáte vojnu za produkt mužského pohľadu na svet, za prejav mužského romantizmu. To zaváňa feminizmom.

„Možno, ale nie som nejako zvlášť aktívna feministka. Jednoznačne som však presvedčená o tom, že vojna je plodom mužského vedomia. Celá vojenská kultúra je kultúrou mužov. Výhradne mužov. Preto som začala pri písaní svojich kníh hľadať iný pohľad na vojnu. Práve ten ženský.“

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Ak je podľa vás v mužoch biologicky zakotvená túžba bojovať, potom je akákoľvek snaha o ich nápravu márna?

„Ale ja predsa netvrdím, že ide o biologickú podstatu mužskej vášne bojovať. Nič biologické v tom nie je, ide o kultúrnu záležitosť. Nie, ani muži nie sú stvorení na to, aby zabíjali. Ale sú tak vychovaní. Žijú v zajatí tejto kultúry.“

Vo vašich knihách nie sú prakticky žiadni pozitívni hrdinovia. Nikto, s kým by chcel čitateľ súznieť. Je to zámer?

„Vy máte takú, povedala by som, socialistickú predstavu o literatúre ako o továrni na hrdinov. Ja sa takto nepozerám na život. Pretože v živote skoro žiadni hrdinovia neexistujú.“

Načúvate ľuďom, ich výpovede potom spracovávate a zasadzujete do svojho kontextu. Pritom často ponechávate vašim hrdinom ich pravé mená. Spôsob práce je novinársky, spracovanie literárne. Nehnevajú sa na vás potom tí, ktorí sa vám po niekoľkohodinovom rozhovore obnažili, a vy ste ich nahých ukázali celému svetu? Trebárs povedali niečo, čoho neskôr ľutovali?

„Svoje knihy píšem veľmi dlho. Spovedám stovky a stovky ľudí. A skladám príbehy, s tým textom potom pracujem, vyberám, zoraďujem, je to naozaj práca šperkárska. Je to umenie, ale tvorí ho reálny život. Nakoniec v knihe z jedného rozhovoru zostane treba päť strán, z iného dve vety. Toto si novinárčina dovoliť nemôže. Ja nepíšem publicistiku, ale robím umenie. Máte pravdu, vzťah s mojimi hrdinami mám rôzny. Ja sa z nich snažím vyzliecť každodennú banalitu a pokúšam sa rozhovoriť ich srdce. Napríklad ženy, ktoré boli vo vojne, často najskôr hovoria jazykom mužov: používajú termíny náčelník štábu, guľomet, tank, proste celý ten mužský kánon. Po nejakom čase si však snímu masku a je to o niečom inom.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4QD6 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4QD6 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Téma: Nobelova cena za mier


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nobelove ceny

Hlavné správy zo Sme.sk

Café Európa: Ako sa zmení Ukrajina a čo čakať od Zelenského (video)

Diskusia o ukrajinských prezidentských voľbách.

Volodymyr Zelenskyj.
Peter Tóth
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Uvedomuje si štát, aká bola hlboká Kočnerova nora?

Nevieme, či sledovanie novinárov bol ojedinelý prípad.

Šéfredaktorka SME Beata Balogová.
Dobré ráno

Dobré ráno: Talianska mafia si na Slovensku založila bunku

Čo je horšie, že Gašpar klamal alebo si policajti nevymieňajú informácie.

Podcast Dobré Ráno

Neprehliadnite tiež

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Uvedomuje si štát, aká bola hlboká Kočnerova nora?

Nevieme, či sledovanie novinárov bol ojedinelý prípad.

Šéfredaktorka SME Beata Balogová.
Komentár Zuzany Kepplovej

Tóth nemal novinárov kontrolovať. Bojoval s nimi

Tí, čo používali Kočnerove zistenia, sa už dobrého mena nedovolajú.

Zuzana Kepplová

Ďalší komik zvíťazil (Hej, ty!)

Karikatúra denníka SME (kreslí Hej, ty! – Tomčík).

KOMENTÁR EDUARDA ŽITŇANSKÉHO

Daň je pravdepodobne najhlúpejší spôsob regulácie

Má sa o zdravie starať človek alebo štát?

Eduard Žitňanský
AUTORSKÁ STRANA PETRA ŠABATU

Kedy príde čas pochovať véštvorku

Fico mal pravdu, Slovensko potrebuje jadro.

Vyhlásenie po rokovaní.