Autor je teológ a šéfredaktor Jetotak.sk.
X - Files? Nevedel som sa dočkať, trávil som v tom čase celé dni doma, zatvorený v byte. Nevychádzal som von, striehol som na muža s cigaretou, na fordy Foxa Muldera a executive kostým Dany Scullyovej, na pracovňu s plagátom I want to believe, na Roswell a zónu 51, Tungusku, vládne programy, tajné vládne programy.
Bolo to koncom milénia, návrhár Paco Rabbane ohlasoval blízky koniec defilé života na zemi, technologické firmy sa báli bugu 2000, návštevnosť na ezoterických festivaloch v Inchebe sa strojnásobila, obloha bola v tých rokoch čoraz nižšie, muž s cigaretou konečne prehovoril a americká popkultúra s Mel Gibsonom a jeho obetnými vraždami Aztékov a Mad Maxom vytvorila prvú sekularizovanú verziu náboženskej neurózy vyvolanej pocitom, že naše rozhodnutia nie sú úplne našimi rozhodnutiami, že všetko riadia muži s cigaretami a detektívi z temných ulíc L. A. Confidential s kvetovanými kravatami sú iba komparzom vo svete idúcom podľa najpresnejšieho scenára.
Popkultúra je vinná
So sezónami X-Files som prežil vstup do nového tisícročia, netušiac, že mnoho Američanov a Európanov si z posledného desaťročia neodnieslo pocit slobody, ale presvedčenie, že vlády, aj tie demokratické, vládami nie sú, že si ich nevyberáme, ale nám ich vyberajú muži s cigaretami, že na križovatke na červenej sa musíte vždy pozerať, či z auta za vami niekto nevystúpil a neblíži sa k vám s jednou rukou pod plášťom.
X-Files ukázali, že niektoré spisy nedokážeme vyšetriť, že môžeme síce pomenovať anomálie a nájsť diagnózu ako neskôr doktor House, no vždy nám unikne podstata a akokoľvek sa snažíme, stále budeme mať v hlavách nové Akty X bez možného vysvetlenia.
Ešte predtým, ako sme mohli všetko zhodiť na pologramotné weby a ruskú tajnú službu, dávno predtým, ako začali niektorí zapíjať onkoochorenia savom, tematizovala popkultúra s čoraz pôsobivejšími prostriedkami paranoidný zážitok zo sveta a utvrdzovala milióny divákov v tom, že aj kalendár je výsledkom dohody medzi Inkmi a mimozemšťanmi.
