Autor je publicista a občiansky aktivista
Hoci len nedávno vyšetrovatelia predložili verejnosti závery v prípade zostrelenia malajského boeingu, pretrvávajú otázniky nad motiváciou tohto skutku.
Ako je známe, podľa spoločnej vyšetrovacej skupiny holandských, austrálskych, belgických, malajzijských a ukrajinských špecialistov spôsobila masovú vraždu raketa vystrelená z ruského raketového komplexu Buk z miesta neďaleko východoukrajinského mestečka Snižné na Donbase okupovanom proruskými separatistami.
Buk bol na územie Ukrajiny privezený z Ruska a krátko po čine sa do Ruska aj s obsluhou – mínus jedna raketa – vrátil.
Spoločná vyšetrovacia skupina vie aj to, že vraždiaci Buk patril k 53. brigáde ruskej protivzdušnej obrany lokalizovanej v Kursku. Pozná aj mená okolo stovky Rusov, ktorí sa na streľbe a preprave raketového komplexu podieľali alebo o nej museli vedieť a vydať príkazy na jeho prepravu na územie inej krajiny a na streľbu.
Veliteľské právomoci sú v každej armáde jasne zadefinované. Mená a fotografie veliteľského zboru 53. brigády, jej nadriadených a aj pešiakov, ktorí zločin prakticky vykonali, vypátrala a uverejnila skupina Bellingcat už v lete 2016 a vyšetrovateľom nemôžu byť neznáme: čas je potrebný len na zhromažďovanie dodatočného dôkazového materiálu pre tribunál, ktorý bude masových vrahov súdiť.
Je otázkou času, kedy budú nasledovať aj konkrétne obvinenia.
Ako sa dostal Buk na Ukrajinu?
Kardinálna je však otázka, čo bolo skutočným poslaním komplexu Buk na Ukrajine. Poslali Rusi drahý Buk na Ukrajinu s cieľom zostreliť malajzijské civilné lietadlo, alebo bolo jeho skutočným cieľom niečo iné?
Prvá možnosť je, že Buk z Ruska na Ukrajinu „zablúdil“ podobne, ako sa to za uplynulé dva roky stalo stovkám tankov, transportérov a inej ruskej vojenskej techniky.
Podľa tejto legendy sa obsluha Buku rozhodla, že odíde na vlastnú päsť bojovať proti ukrajinským „židofasištom“, zbalili bez vedomia veliteľov svoj raketový komplex, v jeden pekný júlový deň s ním vyšli z kasární a poďho na 800-kilometrovú cestu z Kurska do Donecka.
Pripustiť takúto možnosť znamená pripustiť aj to, že v ruskej protivzdušnej obrane je dnes ešte o triedu väčší bodrel ako v roku 1987, keď na Červenom námestí v Moskve pristál na malom športovom lietadle nemecký pilot Mathias Rust.
Po Rustovom pristátí nasledovali v ozbrojených silách rozsiahle čistky, o džob prišiel aj minister obrany. Nič také sa však po „ukradnutí“ Buku z Kurska nestalo a verziu dobrovoľníkov a krádeže môžeme preto s istotou vylúčiť.
S kanónom na komára
Druhou možnosťou je, že Buk poslala Moskva na Donbas preto, aby sa zapojil do nevyhlásenej vojny proti Ukrajine.
Táto verzia je tiež problematická. Tak ako iné armádne zložky, ani raketové komplexy nebojujú sólo, ale v jednotkách. Pokiaľ by účelom vyslania Buku z Kurska na Donbas bolo jeho zapojenie do vojny proti Ukrajine, neposlali by velitelia jeden jediný komplex, ale celú jednotku, ktorej je súčasťou.
Na zostreľovanie nízko letiacich dopravných lietadiel, vrtuľníkov a bojových lietadiel majú Rusi niekoľko iných, lacnejších a primeranejších systémov, napríklad raketové komplexy Osa, Tor, Pancir alebo Tunguzka s dostrelom približne do výšky 5 až 6 kilometrov a na vzdialenosť 8 až 12 kilometrov.
Podľa ruského historika Marka Solonina ich má ruská armáda najmenej 1500 – poslať ich zopár na Ukrajinu by bolo oveľa jednoduchšie aj lacnejšie.
Buk je systém úplne inej technickej aj cenovej kategórie, s dostrelom až do výšky 22 kilometrov a na vzdialenosť 35 kilometrov, čo sú dimenzie ďaleko presahujúce potreby bojov na Donbase v lete 2014. Strieľať na vrtuľník alebo dopravný An-26 z Buka je ako strieľať na komára kanónom. Preto možno spoľahlivo vylúčiť, že Buk poslali Rusi na Donbas preto, aby bojoval proti ukrajinskej armáde.
Mala to byť zámienka?
Zostáva tretia alternatíva. Tou je, že úlohou komplexu bolo urobiť presne to, na čo je tento raketový systém určený a čo aj urobil: zostreliť civilné lietadlo letiace vo výške viac ako desať kilometrov. Otázka je, ktoré.
