Udalosť týždňa I
Katastrofa v OSN.
Veto Lajčáka od Británie a USA (i zdržanie sa Paríža) je default zahraničnej politiky Fico II a III. A extra špeciálne menovaného, ktorý ju v oboch vládach prevádzkoval.
Kandidatúra na šéfa OSN, „vďaka ktorej sa Slovensko stalo globálnym hráčom“ (Lajčák) – v tomto zrkadle čierny humor roka - sa zvrhla do obrazu, explicitne najhoršieho od vyhlásenia Slovenskej republiky za „čiernu dieru“ (Albrighová).
Keby Fico III nebol hendikepovaný od premiéra po Blahu, už týždeň by zasadala bezpečnostná rada štátu a riešila scenáre, v ktorých sa názor demokratického Západu na slovenskú politiku premietne do geopolitického uvažovania. Aj keby sa vetá demokratických mocností nespárovali s podporou nedemokratických, Ruska a Číny – ale spárovali sa –, v normálnom štáte by už Lajčákovu kanceláriu vetral nástupca, ktorého by parlament zaviazal do 30 dní predložiť koncepciu zahraničnej politiky.
Pretože, diplomatické a zdvorilostné reči, ako aj deklarácie z Bratislavy hore-dolu, hlasovanie v New Yorku je fotografia, ako nás vidia.
Udalosť týždňa II
Trumpove nahrávky a debata v St. Louis.
Predstavu, že po publicite názorov, akože „ženy sú iba k...y“ (a pod.), Hillary nemôže druhý duel nevyhrať, zneplatnila sama Clintonová. Jej slobodu útokov na Trumpa totiž výrazne obmedzovalo bremeno vlastného „husbanda“. Kritika, že mala súpera rozšliapať, je nekorektná, keďže je neisté, ako by dopadla v očiach publika debata (súťaž), či je väčší zvrhlík Bill, alebo Donald.
Veľký mediálny konsenzus, že hriechy jej manžela nemôžu byť témou, keďže nekandiduje Bill, ale Hillary, by mohol platiť iba v prípade, keby sa Clintonová celoživotne neprofilovala ako ochrankyňa ženských práv, slabších, atď. Ale profilovala sa a skutočnosť, že – očividné a celoživotné - „problémy“ manžela nemali rodinnú konzekvenciu, ale naopak sa ho vždy zastala, je veru až veľmi legitímnou témou.
Do výmeny úderov o dôveryhodnosti či morálnej substancii (hoci je na tom lepšie) sa však nemusí dať zatlačiť, keďže Trumpa nekonečne prevyšuje v otázke kompetencie zastávať úrad v Bielom dome. Naopak, poslednou šancou „republikána“ (úvodzovky nemajú chybu), od ktorého sa odtiahlo (aj) s Paulom Ryanom už takmer pol strany, je pokus prepísať agendu kampane z referenda o Trumpovi na referendum o „Washingtone“ (systéme), ktorého je Hillary priam symbolom. Keďže je to nepravdepodobné, svet sa môže nádejať, že jedna z asi šiestich kríz apokalyptického formátu, ktoré levitujú pod obzorom, ho môže minúť. Aspoň Trump zmizne zo zoznamu. (Ruská vojenská hrozba & Sýria, Ukrajina, veľké spomalenie/zrútenie čínskej ekonomiky, teror a šírenie islamizmu, Deutsche Bank a talianske „sestry“, Grécko & euro & brexit & „nekormidlovateľnosť“ EÚ po nástupoch populistov, migrácia...).
Udalosť týždňa III
Rozlúčka s Kováčom.
