Autor je zahraničnopolitický analytik, pôsobil v Kancelárii prezidenta SR.
Vážená pani Kováčová, synovia Juraj a Michal s rodinou, vážené smútočné zhromaždenie!
Správa o tom, že dotĺklo srdce prvého prezidenta nášho demokratického štátu vyvolala nebývalú reakciu. Ľudia začali pána prezidenta objavovať nanovo. To, čo vidia je príbeh statočného človeka. Osobnosti, ktorá stála pri zrode moderného Slovenska a zásadným spôsobom sa zasadila o jeho európsku budúcnosť.
Patril som do tímu, ktorý pomáhal pánovi prezidentovi Kováčovi zakladať úrad a tradíciu hlavy štátu a považoval som to za veľkú česť. Dnes tu stojím aj v mene mojich kolegýň a kolegov z kancelárie prezidenta Kováča.
Smrť prvého prezidenta spustila mnoho diskusií. S odstupom analyzujeme zlomové body a míľniky počiatkov nášej štátnosti a role jednotlivých predstaviteľov počas tohoto zložitého obdobia. Na sociálnych sieťach som zachytil otázku - čo sme to za národ, že svojich výnimočných ľudí oceňujeme až po ich smrti.
Najmä mladí ľudia sa viac pýtajú čo sa to vtedy dialo. Naozaj sa mohla takto správať vláda voči hlave štátu? Ako je možné, že neboli potrestaní páchatelia trestných činov? Tieto otázky sú stále aktuálne, presné a nesmieme pred nimi klopiť zrak.
Michal Kováč bol výnimočný človek, čestný a láskavý. Dostal sa na čelo štátu v dobe, keď sa rozhodovalo o smerovaní našej krajiny. Najväčšou oporou mu bola manželka, ktorá stála po jeho boku až dokonca života ako skutočná prvá dáma.
Rodák z malej východoslovenskej dedinky Ľubiša, ktorý vyrastal v skromných pomeroch, nosil v sebe celý život obraz krajiny, kde sa ctí zákon, súcit, slušnosť, poctivá práca, tradície a viera v Boha. Michal Kováč vyrástol na silnú politickú osobnosť, ktorá vedela načúvať, motivovať, vyjednávať, hľadať kompromisy a ísť vytrvalo za svojim cieľom. Stal sa zdrojom odvahy a nádeje aj pre ďalších politikov a verejnosť.
Ako prezident zohral kľúčovú úlohu v náročnom úsilí obhajovania mladej krajiny vo svete, budovaní dobrých susedských vzťahov a úsilí o hodnotové a geopolitické ukotvenie Slovenska. Sprevádzal som prezidenta Kováča na mnohých zahraničných cestách a videl som, že si za svoje konanie a postoje vybudoval uznanie a rešpekt.
Táto zádušná omša sa koná v katedrále, ktorá si pamätá mnohé historické udalosti. Dnes tu znie rekviem za prezidenta, pre ktorého tu v marci 1993 znelo slávnostné inauguračné Te Deum. Zostali sme jemu a prvej dáme čosi dlžní. My občania modernej európskej krajiny, ktorá dosiahla veľmi veľa a v súčasnosti dokonca so cťou predsedá Rade Európskej únie.
Splatenie dlhu Michalovi Kováčovi by veľmi pomohlo nám všetkým. Dôvod je jasný. Na počiatku štátnosti došlo k bezprecedentnému pokriveniu práva a spravodlivosti, s ktorým sme sa dodnes nevyrovnali. S výkonom funkcie nášho prvého prezidenta sa spája únos a zavlečenie jeho syna.
Vďaka statočným vyšetrovateľom a investigatívnym novinárom vieme, kto a ako tento skutok zosnoval a vykonal. No spravodlivosti doteraz nebolo učinené zadosť.
Barbarský skutok bol prekrytý nemorálnymi amnestiami.
Zrušiť Mečiarove amnestie, ktoré bránia postaviť aktérov únosu pred súd, by sa teraz malo stať štátnou prioritou. Kedy, keď nie teraz? Tento krok je plne v rukách politikov, ktorí dnes stoja na čele nášho štátu.
Je na nich, aby vykopali zo zeme sud s jedom, ktorý už takmer 20 rokov otravuje našu zem. Amnestia spôsoblila systémovú chybu, politika sa u nás povýšila nad právo. Dusí dôveru ľudí v spravodlivosť a vymožiteľnosť práva.
Náprava je nielen možná, ale dokonca nutná, lebo predurčuje dôveru v náš štát. Musíme ju spraviť pre naše deti, ktoré chcú žiť v krajine, kde sme si pred zákonom všetci rovní. Reakcie na smrť pána prezidenta nasvedčujú, že čas dozrel.
Obraciam sa, ako občan, na vás pán prezident Andrej Kiska, pán predseda Národnej rady Andrej Danko, pán premiér Robert Fico - zasaďte sa o to, aby bolo spravodlivosti učinené zadosť.
Obraciam sa na vás otcovia biskupi, i všetkých predstaviteľov náboženského života, posmeľte reprezentantov nášho štátu, aby boli odvážni! Tak ste to v tejto katedrále žiadali od Michala Kováča, ktorý v tejto úlohe obstál.
Obraciam sa na vás, občania Slovenskej republiky, pokračujme v odkaze Michala Kováča, ktorý si prial, aby sme v našej vlasti žili zodpovedne a odvážne.
Pán prezident, skláňam sa pred vašou pamiatkou a ďakujem vám.
Autor: Pavol Demeš
