Kým pred čínskym prezidentom sa priamo na najvyšších oficiálnych miestach rozprestierali červené, ba dokonca priam krvavé koberce (vzhľadom na prísne či skôr ručné-stručné bezpečnostné opatrenia), návšteva dalajlámu prebehla vo všetkej skromnosti a tichosti. Ako sa napokon aj na jeho osobnosť patrí.
Piati politici, ktorí sa s ním stretli, boli nakoniec reprezentatívnou vzorkou: jeden Maďar a europolitik (Csáky), jeden zástupca koalície (Šebej), dvaja opoziční poslanci (Poliačik a Lucia Ďuriš Nicholsonová) a prezident Kiska.
Vládni politici radšej neriskovali stretnutie s morálnou autoritou, vraj pre obavy z Číny – veď čo ak by okrem tradičných protestov zastavila dovoz kvalitného spotrebného tovaru na Slovensko?
Ako môže Slovensko doplatiť na dalajlámu s Kiskom? Čítajte A potom, v slovenskom politickom priestore badať príslovečné dobrovoľné prikrčenie sa pred rozľahlými východnými veľmocami. (Plody tejto geopolitickej diagnózy napokon Slovensko žalo aj pri neúspešnej Lajčákovej kandidatúre na post generálneho tajomníka OSN.)
No a do tretice, naše politické autority nemožno vystavovať príliš mohutnému prúdu múdrosti a láskavosti. Veď ako by mohli pri prevádzkovaní súčasnej mocenskej mašinérie rozumieť slovám o dobrosrdečnosti a pokoji v duši? Alebo konštatovaniu, že je okolo nás priveľa stresu a súťaživosti?
