Nič proti Tomášovi Druckerovi, ktorý je svetlou škvrnou vo vláde národného zatmenia. Nepodloženosti, ktoré vyrozprával Trendu, však upozorňujú na osobné limity ministra a zrejme aj na osud reformy zdravotníctva. Aj napriek faktu, že limity predsedu Fica sám testuje cez kriesenie poplatkov vcelku sympaticky.
To, že „obchodom“ (čítaj korupcii) v kategorizačnej komisii je podľa Druckera zložité zabrániť, keďže vzhľadom na špecifickosť problematiky takmer každý člen je v akomsi konflikte záujmov, zaiste ešte reformu nezrúti.
Len nech ako šéf úradu s haldami podriadených nehovorí, že „nie je v jeho silách skúmať“ konflikty záujmov v listinách všetkých firiem. Úplne stačí, ak zopár ľuďom z aparátu dá takú úlohu. Eventuálne nech osloví na spoluprácu poslanca Beblavého, ktorý má na konflikty záujmov čuch i veľkú zručnosť.
