Autor je filmový producent
Skutočne nemám rád pohreby, a preto ani na žiadne nechodím. Nemôžem za to, asi je to tým, že si človeka chcem uchovať v pamäti živého.
U niektorých som sa s tým, že odišli, stále nezmieril, dokonca mám ich telefónne číslo v adresári mobilu dodnes.
Ale o tomto jednom musím a chcem napísať. Je to pohreb nášho prvého slovenského prezidenta Michala Kováča. Pretože – ako to už býva – človek musí zomrieť, aby sa spoločnosť prebrala a začala konečne vyžadovať to, čo malo byť už dávno vyriešené a jasne pomenované!
Trestný čin, o ktorom aj vrabce čvirikajú, že sa stal a ako sa stal, o ktorom boli popísané tisícky strán a ktorého vyšetrovací spis zaspal, lebo predseda vlády tejto krajiny ho účelovo ako prezident v zastúpení amnestoval.
A aktuálni politici sa odvtedy tvária, že sa s tým z dôvodu právnej istoty vraj nič nedá robiť. Vraj...
