Nápad zrušiť Novú Polianku je principiálne správny.
Priority ministerstva obrany totiž sú – zvlášť v dnešnej bezpečnostne senzitívnej dobe – evidentne iné, než prevádzkovať kúpele.
Záľuba tzv. silových rezortov v budovaní sietí sociálnych inštitúcií pre vlastný personál je pozostatkom boľševického zriadenia a myslenia, keď každý papaláš rozširoval svoju mocenskú základňu.
Navyše, armáda mala vtedy desať(stá?)tisíce príslušníkov, nie tisíc.

Ešte aj keby obrana plávala v peniazoch – akože nepláva – a nemala záväzok 1,6 percenta HDP do roku 2020, i tak adresou, kam patria kúpele, je zdravotníctvo. Alebo súkromný kúpeľník, ak je v ústave fantázia a potenciál.
Minister Gajdoš rozhodol – ak ide o rozhodnutie, a nie iba o zámer, čo roznesú lobisti – dobre.
A len pod čiarou je pointa, že SNS, ktorá ho nominovala, sľubuje v programe rozvoj kúpeľníctva. Nič sa však nedeje.
Ak Andrej Danko, ktorý má v tomto biznise staré známosti, myslel práve na ne, tak predajom Polianky by už aj program plnil.
