Autor je doktorand v oblasti politickej ekonómie na Harvardovej univerzite v USA
Po šokujúcom júnovom referende, v ktorom občania Veľkej Británie hlasovali za vystúpenie z Európskej únie, na niekoľko mesiacov prevládol pocit relatívneho pokoja.
Do premiérskeho kresla zasadla bývalá ministerka vnútra Theresa Mayová, od ktorej mnohí pozorovatelia britskej politiky očakávali, že sa k otázke brexitu postaví s chladnou hlavou a ochotou robiť kompromisy.
Koniec koncov, Mayová v referende podporovala – hoci iba vlažne, ale predsa – zotrvanie svojej krajiny v Európskej únii.
To, že v súboji o nástupcu Davida Camerona porazila najvýraznejších zástancov brexitu Michaela Gova a Borisa Johnsona, bolo navyše vnímané ako predzvesť, že k vystúpeniu z Únie nakoniec vôbec nemusí dôjsť.
Nie nórskemu modelu
Dnes je však atmosféra vo Veľkej Británii úplne iná. V príhovore na nedávnej konferencii britskej Konzervatívnej strany Theresa Mayová oznámila, že jej vláda aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy najneskôr do konca marca 2017. Formálne tak Veľká Británia začne dvojročné rokovania o vystúpení z EÚ.
Mayová zároveň oznámila, že Británia bude „plne nezávislá, suverénna krajina, ktorá nie je súčasťou politickej únie, ktorej inštitúcie by mohli mať prednosť pred národnými parlamentmi a súdmi“.
Vylúčila, že by Veľká Británia mala nasledovať nórsky alebo švajčiarsky model, ktorý týmto krajinám poskytuje prístup na spoločný európsky trh výmenou za umožnenie slobodného pohybu pracovnej sily.
Zdá sa teda, že Veľká Británia sa nakoniec rozhodne pre takzvaný tvrdý brexit – teda vystúpenie z EÚ, pri ktorom by krajina stratila prístup na najväčší jednotný trh na svete. Toto by bola zlá správa pre mnohé britské firmy, ktorých doterajší obchodný model sa orientoval na zvyšok Európy. Takmer polovica vývozu Veľkej Británie dnes smeruje práve do krajín Európskej únie.
