Parlamentná kontrola odpočúvania – respektíve jej personálne naplnenie – je zo svojej podstaty témou aspoň poloťažkej váhy. A bola by ešte i vtedy, keby sa do kontroly neryl exminister podozrivý z činnosti, nad ktorou by mal vykonávať dozor.
Problém Ľubomíra Galka, o ktorom je reč, je zástupný a vykonštruovaný. Iste by taký nebol, keby Slovensku vládla moc, ktorá by vlastných ľudí, ktorí sú obrastení podozreniami – od radového člena po ministra vnútra –, striktne deložovala z verejných funkcií, resp. ich do nich ani nenominovala.

Taká moc či vládna koalícia by sedela na vysokom etickom konári, z ktorého by mohla od opozície dôrazne vymáhať, aby takého svojho člena, ktorý – údajne – dal odpočúvať aj novinárske celebrity ako „Bejby“, do kontroly láskavo nenavrhovala.
Lebo, trebárs, občania si zaslúžia pocit absolútnej (väčšej) dôvery k inštitúcii, ktorá má strážiť ich súkromie.