Autor je vysokoškolský pedagóg
Štatisticky som notorický novinový sťažovateľ a otrava. Na rozdiel od väčšiny populácie som v živote napísal až trikrát list šéfredaktorovi.
Prvý raz to bolo do novín, do ktorých som vtedy pravidelne prispieval. Išlo o vážne profesionálne zlyhanie redaktorky. Nikdy som nedostal odpoveď. Ani to „sorry“.
A tak som si povedal, kým ten človek bude viesť redakciu, s tými novinami som skončil. Autorsky i čitateľsky. Nebol to problém: beztak viac než novinárčine začali slúžiť politickému zápasu a realita, ktorú vytvárali, mala málo spoločné s tou mimo redakcie.
Nedávno som písal inému šéfredaktorovi a do iných novín. Charakterom a misiou podobným, ak nie ešte horším. Nebol som jediný, kto upozornil na zlú novinárčinu v sérii demagogických a jednostranných článkov.
Ani priamo dotknutí sa požiadavky na opravu hrubých skreslení a chýb nikdy nedočkali. A ani ja aspoň toho „sorry“. Noviny s týmto šéfredaktorom som pre seba už odpísal.
Aká je spoľahlivosť ostatných článkov, pri ktorých som nebol ako-tak v obraze? „Sorry“, prestal som im dôverovať.
A medzi týmito dvoma listami som pred rokmi napísal ešte jeden. Do týždenníka, ktorý ako jediný čítam pravidelne. Dvadsať rokov. A tak viem, že často sa v ňom objaví nejaké to „sorry“.
