Najskôr tá dobrá správa. To, že (nielen) analýza tohto denníka spred dvoch mesiacov rozčerila relatívne pokojné vody vedeckej komunity a o postavení slovenskej vedy sa znovu začalo rozprávať, je príjemné zistenie.
V drobnom a v niektorých zákutiach i mierne zapáchajúcom rybníku miestneho výskumu s pár autonómnymi kalužami spôsobila jemné premiešanie spodnej vody.

To však vyplavilo aj kopu bahna, ktoré sa dosiaľ ukrývalo kdesi pod vytŕčajúcimi trávami. Bahna poskladaného z neschopnosti, osobných útokov, iracionálnych nezmyslov i nepochopenia jednoduchých tabuliek – dokopy to o stave slovenskej vedy svedčí zhruba podobne ako samotná analýza.
Neochota niektorých ústavov, tímov či jednotlivcov zastávať dôstojné miesto v porovnaní so svojou medzinárodnou konkurenciou však nie je jedinou diagnózou miestnej vedy. Nie je možno ani tou najdôležitejšou. Pokojne ním môže byť zistenie, že aj keď niekde na začiatku bývajú dobrý nápad, úmysel aj úprimná snaha stav vecí zlepšiť, na Slovensku to dokáže dopadnúť tak ako vždy.