Vákuum na „neficovskej“ strane dvorca vygenerovalo taký dopyt, že ak škandálmi nepoznačený a úspešný človek ohlási založenie strany, počuť by sa malo iba hosanna a veľa zdaru.
Skutočnosť, že namiesto fanfár zožal Richard Rybníček najmä zdvihnuté obočia a úškrny, sa dá označiť ako nešťastný začiatok.
Ak sa chcel uviesť ako kultúrny tvor, ktorý ľúbi operu, tak priliehavejšie než Toska by pre politickú stranu bolo Predaná nevesta. Odhliadnuc od nárokov Procházku, ktorý by mohol žalovať scudzenie autorských práv na pôvodne zamýšľaný názov jeho strany, by tak výpožička zo Smetanu dávala síce neželaný, ale aspoň zmysel.
Ešte aj Sieť, Šanca, Most, Skok majú poctivý slovenský význam. (Kedysi sme vtipkovali - „Šanca na Skok z Mosta do Siete“. A všetkým to vyšlo.)
Toska je však „upgrade“ trendu kreatívneho zavádzania, ktorého účelom je, aby bol volič úplne paf. Toska na vizitke zapiera nieže ideológiu, ale súvislosť s čímkoľvek na tomto svete. (Okrem opery.)
