Autor je teológ a šéfredaktor Jetotak.sk.
N ikdy som po ničom tak netúžil, ako žiť v krajine s iným volebným systémom a vedieť, že v každej dedine bez kanalizácie zasadá parlament s rovnakými právomocami ako v metropolitných mestách.
Som šťastný, že súčasný systém krajov mi umožňuje voliť v najzbytočnejších voľbách hneď po tých do Európskeho parlamentu, a predstava, že na ich čele sedia ľudia zvolení pár tisíckami hlasov, mi privádza rovnaké duševné rozpoloženie ako pohľad na plnú sálu počúvajúcu najznámejšieho potulného marxistu dalajlámu.
Čo je problém
A tak ako sa Richardovi Rybníčkovi prisnil názov a povedal ho verejne skôr, ako si svoj sen dal najskôr vysvetliť u analytika alebo aspoň prútikára, sa i mne vďaka Richardovmu nápadu plní sen, že už čoskoro, v prípade jeho úspechu, budeme žiť v krajine, kde je viac parlamentov, právomocí, delení a ešte neprehľadnejšia spleť feudálno-eurofondových vzťahov ako doteraz.
Lebo pravda je taká, že nové usporiadanie je celkom určite najdôležitejším problémom krajiny, vážnejším ako Vladkove krátke nohy na pedáloch a otázka, kedy sa budú v Bratislave opravovať cesty, keď najbližšie predsedníctvo bude až o sto rokov.
Rybníček po voľbách ťažil z pocitu istej časti voličov a voličiek, že stredopravé strany, neschopné za štyri roky v opozícii ponúknuť niečo viac ako to, čo robili dovtedy, nájdu nový impulz a premenia sa na zodpovednú a kultivovanú silu schopnú vládnuť bez toho, aby nemusela počítať s Kollárom a v horšom prípade s Kotlebom.
Otázka líderšipu je, samozrejme, dôležitá, zápasí s ňou aj Progresívne Slovensko a všeobecne sa hovorí, že vlastne nie sú ľudia, že tí najlepší a najschopnejší do politiky ísť nechcú, pretože politika je všetko to, s čím nechcete mať nič spoločné, pripravuje vás o čas a peniaze viete zarobiť aj inak, že je to skôr disciplína pre tých, ktorí nevedia robiť nič poriadne, nič, čím by sa vedeli uživiť mimo parlamentov a parlamentíkov a že nakoniec je úplne jedno, v akom stave sa krajina nachádza, keďže globálne klimatické zmeny, Islamský štát a odchod ľudí na Mars urobili z otázky budúcnosti zanedbateľnú špekuláciu.

Čo je politika?
A vždy počúvame ten istý príbeh. Ľudia chcú mať BBC alebo aspoň „niečo také ako ČT“, ale nechcú si to zaplatiť, chceli by vidieť slovenský House of Cards a The Wire, no čudujú sa, že dostávajú turecko-indické telenovely z výpredajov.