V predvečer summitu premiér zopakoval, že sankcie proti Rusku – teraz sa chystajú aj za Sýriu – sú hlúposť. Novinkou je dodatok, že bude rešpektovať jednotu Únie. Dodatok však mal ešte post scriptum, že svoj názor si predsa povedať môže.
Môže, ale lepšie by bolo, keby tento drsný rozpor vyriešil mimo mikrofónov. Jedine, že by chcel prezentovať samotný rozpor, a nie výsledok rozhodovania.
Takto to môže pôsobiť, že sa premiér musel prihrbiť, aby vošiel do dverí európskej jednoty. A aspoň pritom hlasno zaškrípal zubami, aby všetci počuli, že to nie je jeho slobodná voľba. Tentoraz nepovedal nič o diktáte Bruselu, ale aspoň pantomimicky to naznačil.

Rovnako rozporný bol, keď tvrdil, že Krym je porušením medzinárodného práva a zároveň hovoril, že naša krajina by v dôsledku sankcií nemala trpieť pre problémy medzinárodného práva. To akoby povedal, že na medzinárodnom práve nezáleží, čo je už len krok od toho, aby dal za pravdu okupantom Krymu.
Podobne bude asi naznačovať, že sankcie za Sýriu "nič nevyriešia". Samozrejme, nezastavia boje, adresáti nezačnú ihneď mávať vreckovkou nad hlavou. Únia však iné nástroje nemá. "Všetko, čo pôsobí ako hrozba, sa môže zísť," povedal na tému sankcií pred summitom Hollande. Ak teda Fico dokola opakuje tézu o neúčinnosti sankcií, potvrdzuje len, že v tomto prípade by si predstavoval inú politiku.