Autor je spisovateľ
Keď každé puknutie v hlave je mozgová porážka, zastane čas a život sa scvrkne iba na ten strašidelný čas samovyšetrenia, o ktoré vás nik nežiada, iba vaša preinformovaná myseľ.
V poslednom vzopätí predsmrtných síl sa postavíte pred zrkadlo a zdvihnete ruky do výšky očí, sú zarovno? Sú! Chvalabohu! Teraz zreničky – akomodujú?
Zatiaľ áno, pozor, musia byť rovnaké! Keď nie, aj to som už mal, lebo mi vraj na ksicht zboku svietilo slnko. Túto hlúposť povedala moja žena, a ešte, že som magor, na hlavu a nemá mi v nej čo puknúť, lebo nemám mozog.
Chce byť veselá vdova, veď sa dočká, ale jej to nestačí, chce zo mňa ešte urobiť aj šialenca, ale ja som na hlavu zdravý, teda až na tú porážku, tá je teraz absolútne prioritná a odsúva nabok ďalšie smrteľné choroby, ktoré aktuálne prekonávam.
Tú rakovinu niekoľkých orgánov, ktorú som si diagnostikoval pred pár dňami, teraz vypustím aj parkinsona a sklerózu multiplex, napriek tomu, že chvenie rúk a rozostrené videnie sú už povážlivé.
Ako vypúlene sledujem zrenice, úplne cítim aneurizmy, čo sa vydúvajú v každej tepne, žile aj najmenšej vlásočnici, ktorých čas sa už-už napĺňa, aby zaliali moje vnútro hektolitrami krvi.
Bože, toto nie, toto už nezvládnem, revem pošepky, aby mi, nedajbože, niečo doteraz nediagnostikované nerachlo.
