Autor je publicista
Prieskumy verejnej mienky sú dnes bežnou záležitosťou. Počuli ste však o nejakých pred rokom 1989?
A pritom boli a konali sa pomerne často. Súdruhovia zas neboli takí tupí, aby sa uspokojili s prejavmi všeobecného manifestovaného súhlasu a radostného nadšenia ľudu pochodujúceho pod tribúnami.
Prieskumy mali trochu inú formu ako dnes. Boli anonymné. Len iným spôsobom ako teraz.
Napríklad taký prieskum verejnej mienky obyvateľstva uskutočnený v dňoch 15. až 20. októbra 1956. Presnejšie „Prieskum prevedený kontrolou listových zásielok vo vnútroštátnom a zahraničnom poštovom styku“.
Zadávateľ a vyhodnocovateľ – Krajská správa Ministerstva vnútra Bratislava.
Pisatelia sa sťažujú na peniaze
Súdruhovia teda otvorili 11 354 listových zásielok a získali 284 poznatkov v sledovaných problematikách. Zacitujme.
„Pisatelia (8) uvádzali, že obchody v Bratislavskom kraji ešte nikdy neboli tak dobre zásobené ako v poslednej dobe. Vo (20) prípadoch sa pisatelia sťažovali na nedostatok cibule, železných klincov, zemiakov, zeleniny, hrozna a školských učebníc.
Ďalší deviati pisatelia poukazovali na všeobecnú drahotu. Pisatelia (4) prejavovali spokojnosť so svojimi zárobkami. V (65) prípadoch sa pisatelia sťažovali na veľmi nízke zárobky, z ktorých sa len veľmi ťažko žije. Jeden neuvedený pisateľ dodal: „Peňazí je u nás vždy nedostatok, žena mi stále frfle a ja jej odpovedám slovami súdruha Širokého ´Keď pánboh dá, aj peniaze budú´...“
Zaujímal rok 1956
V rovnakom čase bolo otvorených a prečítaných aj 1032 listov v medzištátnom styku s Rakúskom a Nemeckom a 3572 listov odosielaných a prijatých z USA, Kanady a ostatných kapitalistických krajín.
Pisateľ uvedený samozrejme s celým menom a adresou, sa sťažoval, že žije zo dňa na deň a je odkázaný na mizerný mesačný plat bez možnosti na vedľajší zárobok. Iný pisateľ, ktorého meno a adresa samozrejme nesmie chýbať, uvádzal, že čaká na vysídlenie do Nemecka a dúfa, že sa mu to podarí.
Prieskum verejnej mienky vyhodnocovaný náčelníkom odboru Štátnej bezpečnosti, ktorý bol samozrejme postúpený na vyššie a najvyššie miesta, sa nekonal preto, aby členovia ÚV mali prehľad o nespokojnosti obyvateľov so životnou úrovňou.
Tá ich nikdy nezaujímala. A už určite nie v októbrových dňoch roku 1956.
Obesenci šírili strach
Súdruhovia mali dôležitejšiu úlohu.
Podchytiť nálady obyvateľstva v súvislosti s udalosťami v Maďarsku a Poľsku. Tým venovali nesmiernu pozornosť. Mali na to pádny dôvod. Mali strach.
Ten mali samozrejme neustále. Strach z Moskvy, strach z ostatných súdruhov, strach, že prídu o moc.
Ale tieto „strachy“ boli nič v porovnaní s panikou, ktorá sa ich zmocňovala pri pohľade na fotky maďarských eštebákov lynčovaných davom priamo v uliciach Budapešti. Čo keby im náhodou aj ich ľud prejavil obdobnú priazeň?
