Autorka je komentátorka denníka SME
Juris Valujevs začal v roku 2003 pracovať na zeleninovej farme vo východnom Anglicku v okolí mesta Wisbech. Tu mal o desať rokov neskôr súd, keď sa britským úradom podarilo zmapovať schému podnikania za hranicou zákona, ktorú spolu s komplicmi vytvoril.
Premenili naše domovy na miesto, kde sa bojíme, hovorili susedia z Wisbechu, ktorí si v tom čase už lepili do okien plagáty xenofóbnej euroskeptickej strany UKIP. Onedlho si odhlasovali brexit.
Keď na októbrovom sneme toryovcov premiérka Mayová ohlásila, že brexitový budík spúšťa v marci budúceho roka, zdôraznila, že téma imigrácie výrazne hýbala rozhodnutím opustiť Úniu, a preto bude túto vôľu rešpektovať.
Povedala, za jasania snemu britských konzervatívcov, ale aj európskych priaznivcov čoraz väčšej nezávislosti národných štátov, že si zoberú späť suverenitu, vymania sa z nadradenia európskeho práva, budú si kontrolovať hranice a riadiť imigračnú politiku.
Britská premiérka mávala štatistikami o tom, že v poslednej vlne prišelcov bolo len 20 percent Sýrčanov, teda tých, čo majú nárok na pomoc, aj keď hneď dodala, že pomáhať sa bude najmä v táboroch Turecka a Libanonu. Kto boli tí zvyšní na pochode do Británie?
Podľa Mayovej obyvatelia bezpečných krajín a to najmä z Balkánu.
Brexit a iné avantúry? Zažúrujeme a dáme sa do kľudu Čítajte Hordy z východu a juhu Európy
Nedá sa nespomenúť si pri hrození balkánskymi hordami na obrázok z britského bulváru v predreferendovej kampane.
Fotografia ukazovala dav albánskych mužov, možno sa tlačili na trhovisku, možno demonštrovali alebo robili čosi iné, pri čom sú ľudia pospolu, dvíhajú päste a otvárajú ústa dokorán.
Podľa článku sa však práve títo tlačili do Británie, len stačí počkať, keď sa Únia zase o kus posunie na nedôveryhodný juhovýchod a máte ich tu.
Ak uvažujeme s Mayovou, rozširujúca sa Európa síce otvára nové trhy, no za cenu toho, že do pohybu sa dajú ľudia z nových členských krajín. A ako varovala Mayová, nie všetci prišelci sú „vyučenými elektrikármi“, a teda môžu predstavovať záťaž aj hrozbu.
Tu už je len kúsok od toho, aby siahla do klasického repertoáru pravice a začala socioekonomické javy prevádzať na problémy kultúrne, priam až civilizačné.
A hovoriť o poberačoch dávok, „kutiloch“ sociálneho zabezpečenia, hackeroch systému, „neprispôsobivých“.
