Každý, kto si pamätá rok 2006, aj s profilmi a vzťahmi účastníkov, si urobí sám názor na to, že poslankyňou, ktorá o korupcii pri reforme zdravotníctva najprv hovorila, a potom už nie, bola Zuzana Martináková.
Ktokoľvek iný by sa ozval, znel by vierohodnejšie.
Sú tri veci.
1. Kupovanie poslancov za Dzurindu nie je výmysel, ale dejiny.
2. Väčšina príbehov, ktoré sa okolo tradujú, sú bájky pochádzajúce z osobných nepriateľstiev.
3. Je infantilná predstava, že uplácanie poslancov či kohokoľvek z rokov nultých odprevadí pred súdy tá polícia, ktorá tam nepriviedla doteraz nič. A ktorej najvrchnejší šéf je mesiace vyzývaný k demisii aj pre – okrem iného – „konflikt záujmov“.
Myslí si niekto, že ak je schopný manipulovať vyšetrovanie vo vlastnej kauze, v iných – napríklad Gorile – už nie?
