Okrem osvedčeného odškrtávania sľubov a nasvietenia pilierov ďalšej politiky bol sobotňajší snem najmä debatou o kvalite sociálnej demokracie Smeru.
Európska rodina socialistov prvý raz zdvihla prst, keď Smer vošiel do vlády s nacionalistami zo SNS. To sa zopakovalo aj v tejto koaličnej zostave, no prívlastok vybledol v porovnaní s kotlebovcami v opozičných laviciach.
Aj na tomto sneme premiér a konferenciér Robert Fico poukázal na opozičný extrém, mafiánov a nestabilitu, ktorá vylučuje alternatívy.
Na tomto pozadí jeho strana vyzerala umiernene, stabilne, rozvážne a dokonca naladená aj na protikorupčný boj. V nadživotnej veľkosti na domácej scéne Smeru neostávalo iné, ako hľadať si prímer v Európe.
Sme dokonalí sociálni demokrati, ukončil konferenciu Fico (minúta po minúte) Čítajte Vokálna skupina z Európy
Garanciu kvality mali poskytnúť kolegovia z osvedčených vládnych strán – Gabriel z nemeckej SPD, Drozda z rakúskej SPÖ a Sobotka z českej ČSSD - a ukázať, že Smer je rešpektovaná súčasť európskej straníckej rodiny.
Nikto z nich nespomenul momenty zaváhania, napríklad nad vyhláseniami premiéra v súvislosti s utečeneckou krízou. Tie boli v rozpore s náboženskou slobodou, ľudskoprávnymi dohovormi a v neposledom rade aj s basovou linkou sociálnej demokracie – solidaritou. Trojica prijala úlohu výlučne podpornú v čase, keď každá kritika v Európe môže byť odbitá – „a chcete, aby voľby vyhral extrém"?
Sociálni demokrati zo Smeru mali konferenciu, pozrite sa ako vyzerala Čítajte Víziou v Smere – čím sa naozaj nelíši od úniového štandardu – je trvalá udržateľnosť politiky, ako ju poznáme. Aspoň sa tak zdá z toho, čo sme vypočuli. No cez optiku káuz tejto strany to môže znamenať udržanie úzkej skupiny pri zdrojoch za pomoci silnej voličskej základne pracujúcich. Premiér však situáciu nasvecuje tak, že cesta Smeru už nie je treťou cestou, ale dramaticky jedinou.
V banálnosti dokonca predstihol opozičné think-tankové prostredie, ktoré volá po "normálnej krajine", keď ponúkol "politiku s ľudskou tvárou". To ho samozrejme odlíši od domácej bunky fašizmu a na svetovej scéne od islamistov z IS, no naozaj si akože vyberáme medzi Smerom a radikálnym antihumanizmom?
Premiér Fico sa ukazuje ako majster hyperdramatickej sebaprezentácie, uznajte.
Umenie kontrastovať
Na domácej scéne si premiér ako pozadie berie extrém (Kotleba) a mafiu (Kollár) v opozícii. Zvyšok opozície sa mihne len v zmienke nemeckého hosťa a to len omylom, keď povie, že "Sociálni demokrati by mali v Európe obhajovať myšlienky slobody a solidarity". Nuž, tie u nás v plnej miere neobhajuje ani sociálna demokracia a tobôž nie strana, ktorá ich má v názve.
