Autorka je spisovateľka
Budova, v ktorej pracujem, je zanedbaná, nerekonštruovaná vila z prvej tretiny minulého storočia. Nachádza sa v širšom centre mesta. Je na trase, po ktorej rodičia zo sociálnych bytov vodia svoje deti do školy.
Niektorí sú nervózni a postrkujú ich pred sebou. Mladá biela matka kričí na dcéru, že je špina. Počujem to až do kancelárie. Vybieham na terasu a zavolám na ňu. Staršia nebiela matka sa vyhráža chlapcovi, že mu zoberie päťdesiat centov na desiatu, ktoré mu práve dala.
O čosi neskôr odchádzam na obed. Otváram dvere a na vonkajších schodoch sedí psík. Je pekný, biely s hnedými škvrnami, má obojok aj vôdzku. Vôdzka je v rukách pána čo sedí na našich schodoch. Prihovorím sa psíkovi.
Je riadne živený, má peknú srsť a dobrosrdečný výraz. Hoho, pán ho určite používa na žobranie, pomyslíš si. Nie, nepoužíva. Nie sme na Karlovom moste. Sme v Prievidzi.
„Si krásny,“ hovorím psovi, zbieham dolu. „Aj vy ste krásna,“ povie starý Róm. V jeho igelitovej taške presvitajú kofola a cigarety.
Videla som reportáž o ubytovni v Bratislave, v ktorej preferujú bielych robotníkov. Pre iných majú vyhradené len jedno poschodie. S inými vraj bieli ubytovaní občania na rovnakom poschodí bývať nechcú. Niektorí nebieli sa na to jediné im vyhradené poschodie nezmestia a musia odísť.
Nie, nemôžu bývať v prázdnej izbe o poschodie nižšie. Ľudia si to vraj neprajú. V našej ubytovni predsa nebudeme ľudí vychovávať a diskutovať o povahe ľudskej prirodzenosti ani nebudeme súperiť so slniečkarmi. Nie sme filozofický ústav, sme podnikateľský subjekt.
Moja zosnulá teta Edita by zas za žiadnu cenu nebola bývala na jednom poschodí ba ani v jednej budove s robotníkmi žiadneho typu, ani s bielymi, ani s modrými. Mala svoju úroveň - a rodinu si nevyberáš.
Kazuistiky pokračujú. Iný blízky príbuzný strávil osem rokov vo väzení a ja s ním chodievam na výlety aj na pracovné stretnutia. Bývame kade-tade. Aj v ubytovni aj vo štvorhviezdičkovom hoteli. Na Slovensku aj v zahraničí.
Môj blízky príbuzný nemá vo svojom takmer polstoročnom živote ani jediný neodpracovaný deň vrátane pobytu v ústave. Uvádzam to len pre istotu ako dôkaz riadneho života. Pracuje na tri zmeny, preto si na dovolenke rád odpočinie. Je pekný biely a všade kde, sme bývali, sa na neho zatiaľ nikto na chodbe ani na ostatných poschodiach nesťažoval.
Ľudia sú takí ľahkovážni! To im nenapadne, že v ich blízkosti môže byť spokojný ľudský tvor s temnou minulosťou? Optimisticky si nakladajú raňajkové menu zo švédskych stolov netušiac, že sa delia o lekvár s víťazom stolnotenisového turnaja v nápravnovýchovnom zariadení.
