Pamätáte si ešte Československo, na Štefánikových legionárov v severnom Taliansku a na ruskom východe, nie starú uhorskú vlasť, kde pre nás nebolo miesto, napriek tomu, že naši predkovia v ňom žili, pamätáte si na jeseň koncom prvej svetovej vojny, Slovákov a Čechov v Pittsburghu, v Prahe a Martine, tých, čo sa vrátili zo zákopov na Piave, kde ich nahnala feudálna tvrdohlavosť?
Štefánik a Masaryk
Pamätáte si, čítali ste korešpondencie začínajúcej sa lásky medzi českými a slovenskými romantikmi, na Čelakovského, Šafárika, Hroboňa a Boženu Němcovú na ich štúdiá a milenky, na Kollárov jazyk Slávy dcery, viete ako spievali slovenskí protestanti v chrámoch a ako sa ešte pred pár rokmi bránili používať iný jazyk ako ten, ktorý priniesla Kralická Biblia?
Pamätáte si na Komenského a Masaryka, na Haška v jablčných sadoch nad Kremnicou, ako sa pohybovali po našej budúcej vlasti, na ostatných, čo sa vracali z frontov Francúzska, okrem tých, ktorí majú náhrobnú stélu na Père Lachaise, na československých vojakov, ktorých odprevádzali baskické ženy z Bayonne, šili im československé zástavy, ďakovali za to, že bojovali za ideál slobodnej republiky na Marne a vo Verdune?
Pamätáte si na prvé školy, na slovenské univerzity, tisíce českých učiteľov, ktorých časť neskôr ľudácky režim vyhnal, na cesty a železnice a prvé veľké fabriky v krajine, ktorú uhorský dvor považoval za poľovnícky revír a miesto na bukolické víkendy aristokracie? A na československých vojakov v Tobruku a na Blízkom východe, na slovenských a českých študentov v Británii, vo Francúzsku a v Nemecku, kam odišli, aby sa vrátili budovať najlepšiu možnú krajinu, aká mohla v tom čase vzniknúť na rozpadnutých neurózach Rakúska a Uhorska, napriek Poľsku a Rusku, napriek časti nemeckej a maďarskej menšiny, od Ašu do Košíc, na životnú tepnu slabučkej republiky na čele s idealistami Masarykom, Benešom a Štefánikom.
Prvá republika
Pamätáte si Gabčíka a Kubiša, hrdinov z Kostola Cyrila a Metoda, popravcov Heydricha, a pamätáte si Vrbu a Wetzlera z Osvienčimu a českých partizánov v slovenských horách a československých dôstojníkov v bitke o Londýn a na normandských plážach a ešte predtým pri evakuácii Danquerque a Štefánikovu najslávnejšiu lásku Simone Weilovú a parížskych progresistov, nie daladierovcov, ale ľudí, čo sa ospravedlnili za Mníchov, a slobodných murárov, ktorí pomáhali budovať osvietené Československo, otvorené, nezakomplexované, pevné a zrozumiteľné, jediný diamant z novej Belle Epoque, za ktorou všetci nariekali, od Benátok po Berlín?
