Vyhlásiť, že na manko štátnej poisťovne, ktoré ešte narastie zo 137 na 280 miliónov, sa treba pýtať tety Anky a maséra Kostku, by bola fakticky iste nepodloženosť.
Symbolicky to však sedí, ešte i keď vyvádzanie peňazí poistencov do súkromného majetku, za čo je trestná zodpovednosť, sa prekrýva s neefektivitou procesov, kde sa zrejme neprehryzieme cez zodpovednosť „iba“ politickú.
Vzrušovať sa netreba. Ani polícia, ani Drucker (koalícia) sa - zo známych dôvodov – nepretrhnú.
Zodpovednosť bývalého ministra, ktorý schválil pre VšZP - medzi iným - aj najvyššiu odmenu v celej slovenskej verejnej správe, už i tak vyjadrila ProCare zmluvou na konzultačné služby.
Poznámka nie je vôbec odklonom od témy, keďže kontrakt sa podobá zo všetkého najviac práve na odmenu za takéto a podobné autogramy, ktoré Čislák rozdával vo svojej ťažkej funkcii.
Teta Anka, kolega masér a celá VšZP sú veru iba symboly javu, o ktorom tá najhoršia správa je, že s pôsobnosťou sa nekončí v poisťovni, ale je rozkročený naprieč celým sektorom.
