Havária Lukáša Dika nie je iba nový argument do zápasu druhej vládnej strany, ktorý otvorila vetom na Maďaričove koncesie. Ešte aj keď v prvom pláne SNS beží „iba“ o hlavu riaditeľa RTVS, Kočner – či z rozmaru alebo zámeru – rozhojdal v divokej rulete aj reputáciu žurnalistiky, „verejnoprávnosti“ a tradičných médií v balíku.
V rozhodujúcej fáze pseudosporu ďalekého presahu, či klasické médiá sú alebo nie sú súčasťou (prílepkom) establishmentu, je to – aspoň pocitovo – omnoho vyššia stávka ako jedna hlava. Hoci rovno Václava Miku.
Či skutočnosť, že do dôveryhodnosti (de facto) štátnej TV šliape vládna strana, je príznačnosť alebo bizarnosť reality, nechajme ležať.
Aj keby sa veľmi chcelo veriť Dikovi, že nahrávky sú zmanipulované – čo sa aj podobá hlavnému „developerovi“ slovenských škandálov, MK – Mika by ho mal zastreliť už len preto, že sa nechal nahrať s exponovaným opozičníkom.
S tým Grendelom, ktorého pravdepodobnosť, že je kýmsi odpočúvaný – najskôr simultánne viacerými – je oveľa bližšie k 1 ako 0.
