Mama, dnes dve správy: prvá dobrá – Attila konečne zjedol pol taniera ryže. Druhá zlá, že Puberčoni (zatiaľ nezistená identita) tresol do zubov Samuho a musel stáť za trest pri stĺpe. Aj na mňa si dovoľoval. Už sem nikdy neprídem, títo chlapci sú hrozní. Dievčatá sú lepšie, napríklad Žužiku mám rád. Prečo sú ženy krajšie ako muži?
Keď slovenský škôlkar z jazykových dôvodov premlčí medzi spolužiakmi prakticky celý deň, je len prirodzené, že po náročnej šichte ticha sa mu hneď v šatni rozviaže jazyk a sype zo seba, čo sa cez deň stalo.
Je to lepší prípad, než keby nehovoril nič, asi by bolo ťažšie zistiť, čím sa trápi a čo ho potešilo.
Má to aj svoje dojímavé stránky – neznalosť jazyka spôsobuje, že si v škôlke častejšie potichu kreslí. Krotiteľov duchov, rodinu, srdiečka pre mamu, naučil sa napísať aj slovo Bratislava a „mámťarát“.
Naposledy vyšperkoval výkres slovenskou vlajkou, trojvrším a dvojkrížom. Musel sa asi trošku vyrovnať so skutočnosťou, že si počas nedávnych osláv maďarskej revolúcie 1956 kúpil pred budapeštianskym parlamentom vysnívanú maďarskú vlajku, napokon však protestoval medzi tými, čo si priniesli radšej píšťalky, aby prehlušili prejav premiéra Orbána.
Nový spolužiak Attila to má teraz v niečom ťažšie, hoci o ňom ešte veľa nevieme. Je iný typ. Krásny chlapček s čiernou hrivou a veľkými tmavými očami si zatiaľ každé ráno aj popoludní počas spánku poplače.
Do škôlky začal chodiť len pred pár dňami. Po maďarsky nevie on ani jeho mama, okrem rodnej reči hovoria obaja po anglicky.
Skús sa mu prihovoriť – nabádam nášho škôlkara. Vykrúca sa, na výhovorku mu poslúžia práve „hrozní“ chalani, vraj ani oni sa s ním nebavia. „A neviem po anglicky,“ priznáva krutú pravdu.
V angličtine, o ktorej si donedávna myslel, že ju perfektne ovláda, totiž práve pocítil novú bariéru. Súcitím a radím, aby sa skúsili jednoducho len spolu hrať.
Cudzojazyčných detí je v tejto škôlke viac, hoci nie je žiadnym špeciálnym typom jazykovej či súkromnej ustanovizne. Je tu v bežných štátnych predškolských zariadeniach takáto prax zvyčajná? Podľa rečí tunajších skôr nie.
Keďže v atmosfére rastúcich extrémistických postojov Maďarsko s prispením svojej vlády exceluje, je dôležité vedieť, že tu stále funguje dobrá vôľa ľudí, ktorí v každodennom živote rozumne riešia konkrétne situácie.
Samozrejme, aj naše tety učiteľky by boli rady, keby sa deti v ich škôlke medzi sebou rozprávali najmä po maďarsky a dalo by sa tak vo výchovno-vzdelávacom programe možno pohodlnejšie napredovať.
Očividne však majú nielen trpezlivosť, ale nie je im cudzia ani predstava, že viac jazykov môže prinášať väčšiu zábavu. Na takej skúsenosti sa dá stavať zmysel pre vzájomnú toleranciu.
