Autor je spisovateľ a prekladateľ
Keď sa pred viac ako polstoročím ocitol víťazný žreb Nobelovej ceny za literatúru v rukách talianskeho básnika Salvatore Quasimoda, jeho krajan a o čosi starší rovesník, básnik Giuseppe Ungaretti v záchvate zúrivosti vykrikoval: „Ocenili papagája, papagáj dostal Nobelovu cenu!“
Ktovie, ako by na najnovšie rozhodnutie švédskych akademikov reagoval dnes, možno by ani nebol zúrivý, ani by nekričal, možno by len rozpačito pokrčil plecami.
Asi najkomickejšou reakciou na Slovensku na udelenie Nobelovej ceny za literatúru bola policajná recenzia vtedajšieho slovenského ministra vnútra na knihu čerstvej laureátky, rakúskej prozaičky a dramatičky Elfriede Jelinekovej.
Vtedajší pán minister tak suverénne a karhavo okádroval spisovateľkino dielo, že človek bol rád, že v týchto končinách nejaký ten rok nejestvuje cenzúra a ideologickí schvaľovači správneho a škodlivého si svoje aktivity robia ako polosúkromnú sebarealizáciu, a nie oficiálnu náplň.
Hoci, byť v koži vtedajšieho rakúskeho ministra kultúry, interpeloval by som svojho zahraničného kolegu, aký má vplyv neškodná sociofóbna spisovateľka na bezpečnosť krajiny.
