Autorka je lekárka a spisovateľka
Je taký dušičkový čas. V každom supermarkete LED sviečky na cintorín a halloweenske kostýmy, v kostoloch odpustky. Tekvice a ohavné vence z umelých kvetov. V rádiu Novembrové chryzantémy, prípadne November rain, či Tamburine man od Dylana, najnovšieho držiteľa Nobelovej ceny za literatúru.
Tento rok patril k vážnym kandidátom na ňu aj Jon Fosse. Nór, ktorý napísal Kanta. Útlu knižočku pre deti, čo majú strach z vesmíru a z toho, že sa snáď len niekomu snívajú.
Knižku, ktorú síce preložili aj do slovenčiny, ale podľa najnovšieho prieskumu o čítaní u Slovákov si ju asi veľa ľudí nekúpi, pretože vraj viac ako dve tretiny respondentov si za posledný rok nekúpili žiadnu knihu. Ministerstvo školstva „bije na poplach“, lebo čitateľská negramotnosť. Jedným dychom redukuje hodiny literatúry, lebo zbytočná.
Nie, rozhodne si nemyslím, že každý musí byť vášnivý čitateľ a že je to jediná cesta k poznaniu a už vôbec nie k múdrosti. Ani že čitatelia sú lepšia sorta ľudí, ako sa to snažia nahovoriť rôzne populárne prieskumy. Ale sú veci, ktorých sa dotýkame zriedka a ktoré nás napriek širokej základni Maslowovej pyramídy dokážu položiť na kolená.
Veci, pre ktoré ľudia upadajú do sektárstva, páchajú samovraždy alebo žijú s prázdnom. Veci, o ktorých sa s deťmi hovorí ťažšie než o sexe. A preto sa o nich ľahšie číta. Prenechávajú sa kňazom, prípadne učiteľom etickej výchovy. Alebo sa proste vypustia.
