Podobne ako poslanec Ján Budaj neúnavne nastoľuje otázku zrušenia Mečiarových amnestií, prišiel s ďalším návrhom. A opodstatneným: aby sa medzi pamätné dni zaradil aj 21. august 1968 a 22. jún 1991.
Obete pohnutých chvíľ v auguste 1968 či devastácia krajiny, ktorú spôsobili „dočasne“ (čiže viac než 20 rokov) prítomné sovietske vojská, sú len jedným aspektom tejto historickej udalosti.
Tým hlavným posolstvom Budajovho návrhu je snaha pripomínať tragickú kapitolu našich dejín vo chvíli, keď sme svedkami progresívne postupujúcej straty historickej pamäti v našom verejnom a politickom priestore – a nielen pre zanedbanú výučbu dejepisu.
Ako staré noviny bledne vedomie, že v roku 1968, resp. v období Pražskej jari, išlo o rozhodnutie vtedajšieho Československa vydať sa slobodnejšou cestou (hoci ešte vždy v rámci komunistického systému, no v porovnaní s temnou érou 50. rokov to znamenalo obrovský pokrok).
A že prebudenú túžbu po slobode brutálne rozdupala sovietska veľmoc, keď spolu so spojeneckými vojskami obsadila územie suverénneho štátu, aby si ho udržala pod kontrolou.

Takisto treba spomenúť aj druhý dátum, 21. jún 1991, pretože až vtedy, odsunom sovietskeho arzenálu, sa zavŕšil proces novembra 1989 a naša krajina bola i de facto stopercentne slobodná.