Bola to moja prvá naozajstná lesba. Teda lesba, s ktorou som sa rozprávala, stisla jej ruku a ktorá mi pomohla vymaniť sa z predstavy, že homosexuáli sú chorí, zvrátení alebo nešťastní jedinci, na ktorých sa príroda ľudstvu pomstila za všetky hriechy.
Máša Gessenová, pojem v ruskej žurnalistike, hrdinka medzi homosexuálmi a jedna z najväčších znalkýň duše ruského prezidenta Putina.
Prišla do Prahy predstaviť svoju knihu – Muž bez tváre, neuveriteľný vzostup Vladimira Putina. Urobila mi radosť. Za posledných dvadsať rokov sa takmer nezmenila – krátky zostrih, nenalíčená, no, možno zopár vrások navyše, trošku chlapčenskú tvár, stále rozpráva tým tichým hlasom, dlho hľadá slová, aby bola čo najpresnejšia.
S množstvom jej názorov, téz a predpokladov nesúhlasím, ale diskutovať s ňou je radosť.
Keď sa jej však spýtam, či pre Rusko vidí nejaké svetlo v tuneli, odpovie rýchlo a nezvyčajne sebaisto: „Nevidím nič. Žiadne svetlo.
Áno, skôr alebo neskôr sa táto éra skončí. Jednoducho preto, že všetko sa raz skončí. Buď Putin umrie, alebo sa stane niečo iné. Ja však nie som o toľko mladšia než on, aby som sa toho dočkala.“
Dve mamy a tri deti
Máša, alebo správnejšie Masha Gessen sa narodila v roku 1967 v moskovskej židovskej rodine. Kombinácia židovstva a homosexuality je v Rusku smrteľná. Máša sa však našťastie včas s rodičmi vysťahovala do USA. V roku 1981 zamávala Moskve a stala sa z nej Američanka.
Po desiatich rokoch sa do rodného mesta vrátila. Sovietsky zväz sa rozpadal, sloboda vykúkala zo všetkých kútov ruskej reality a Máša zacítila v obnovujúcej sa spoločnosti príležitosť uplatniť svoje novinárske nadanie. Pracovala pre rad amerických novín, viedla moskovskú redakciu rozhlasovej stanice Sloboda, ale bola aj najvýraznejšou ženskou bojovníčkou za práva gayov a lesieb.
Zrejme jej vtedy vôbec nenapadlo, že práve táto jej aktivita bude dôvodom druhej emigrácie z Ruska. Stalo sa to o mnoho rokov neskôr.
Máša má dve, respektíve tri deti. Syna Vovu adoptovala, dcéru Jolku porodila. Tretieho potomka „vyvydala“. Pýtala som sa jej, kto sa o ne stará, keď je neustále na cestách. „Sú už veľké,“ usmiala sa. „Ale stará sa o ne moja žena Darja,“ dodala rýchlo, pretože zas také veľké nie sú – syn má síce už 19 rokov, ale dcéra len 15.
„Rusko sa prepadá späť do stredoveku,“ napísala začiatkom roku 2013. Kampaň proti gayom a lesbám sa podľa Gessenovej stala Putinovou propagandistickou zlatou žilou. Z ruského lídra sa stal hlavný svetový obranca tradičných hodnôt, ako sú rodina, najlepšie pravoslávna.
„Zobrali sme s Darjou deti a odišli z krajiny. Nakoniec to nebolo žiadne veľké rozhodovanie. V júni 2013 schválila duma homofóbne zákony, ktoré by mohli viesť k anulovaniu adopcie nášho najstaršieho syna. Ďalej ohlásila zámer vytvoriť mechanizmus, ktorým by bolo možné brať rodinám rovnakého pohlavia aj biologické deti – tie sme mali dve.“
Dnes žijú Máša s Darjou v USA. Viem však, že sa jej po Moskve cnie. „Skôr alebo neskôr mi zakážu cestovať do Ruska,“ povzdychla si, keď bola v Prahe. Tak trochu má strach aj z toho, čo ju čaká v Amerike: „Ak Trump vyhrá prezidentské voľby v USA, je to hrozba pre celý svet, nielen pre USA. A šance stále ešte má značné.“
Žeriavy, tigre a Putin
Máša je zatiaľ väčšia odborníčka na Putina ako na Trumpa. Pozná ho aj osobne. Putina. Ich stretnutie sa uskutočnilo v roku 2012.
Vtedy bola Máša šéfredaktorkou veľmi populárneho časopisu Vokrug sveta. Práve v tom čase vymyslela kancelária prezidenta geniálnu PR akciu, pri ktorej sa mal Putin zviditeľniť v novej úlohe – ako vodca kŕdľa žeriavov bielych.
Na špeciálnom lietajúcim aparáte, odetý do bielej kombinézy a napodobňujúci hlavného vtáka, vzlietol do oblakov a pokúšal sa kŕdeľ odlákať do prijateľnejších krajov. Novinári mali pohotovosť.
Lenže Máša odmietla na túto akciu poslať spravodajcu a konflikt, ktorý sa rozhorel, zaplnil ruský mediálny priestor. Majiteľ vydavateľstva ju na hodinu vyhodil. Bol to škandál. Najväčší šok však Gessenovú ešte len čakal.
Zazvonil jej mobil a v ňom sa ozval úradnícky hlas: „Počkajte, teraz vás spojíme...“ Máša vyčkávala a potom sa ozvalo: „Putin, Vladimir Vladimirovič.“
Pozval ju na schôdzku, ktorá sa uskutočnila 11. septembra 2012 v Kremli.
