Kto počúval diskusie na Globsecu – dalo sa aj na diaľku –, jeho ušiam nemohla uniknúť opakujúca sa téma dôvery. Dôvery občanov k ponúkaným riešeniam. Všetci tí, čo sa stretli v bratislavskom hoteli, dobre vedia, že stačí ešte zopár volebných prekvapení či krízových otrasov a Únia môže povoliť vo švíkoch.
Nemecký architekt eurozóny a motor integrácie Wolfgang Schäuble pomenoval tému presne - oprava Únie. Je to však oprava, ktorá sa zdanlivo deje viac mimo domu ako v dome.
V prvom rade migrácia. Na dohode je, ako prúdenie bude vyzerať (že nebude, je nonsens). Nie je nič „slniečkarské", ak pri tom Únia bude trvať na snahe nerozdupať dôstojnosť ľudí, ktorí prichádzajú. Či už je to do bezpečia, alebo za lepším.
V druhom rade Schäuble podčiarkuje vonkajšie záležitosti. Teda vzťahy so susedmi, najmä s tými v núdzi. Únia sa ešte v zárodkoch tohto projektu zaviazala exportovať prosperitu a bezpečie. Presne to by mala robiť aj naďalej. Napríklad pre Slovensko to môže znamenať pomoc pri vtiahnutí západného Balkánu do Únie.
Zatiaľ zahraničná politika Únie používala skôr „soft power". Program najvyššej diplomatky Federicy Mogheriniovej preto pripomína skôr twitter Angeliny Jolieovej v úlohe dobrej víly OSN než itinerár ministerky zahraničia. Aby sa to zmenilo, Juncker v zhode so Schäublem hovorí o spoločnej bezpečnosti.
